Tradičné poľnohospodárstvo vs. Ekologické poľnohospodárstvo

Tradičné poľnohospodárstvo

Tradičné poľnohospodárstvo alebo farmárstvo je forma pestovania plodín a chovu dobytka, ktorá sa vyvíjala po mnohé storočia. Od vzniku usadlého spôsobu života a začiatku pestovania a chovu sa ľudia snažili zlepšiť a zefektívniť spôsoby a techniky, aby mali čo najväčší úžitok z pôdy. Pri svojej práci sa nechávali inšpirovať prírodou a kopírovali vzorce rozmanitosti, ktorá sa v prírode prirodzene vyskytuje. Najviditeľnejším rozdielom medzi tradičným a súčasnými formami poľnohospodárstva je v dopestovaných kvantitách a sebestačnosti jednotlivých poľnohospodárskych jednotiek.

Základné princípy tradičného poľnohospodárstva
• Tradičné poľnohospodárstvo sa prispôsobuje podmienkam prostredia, v ktorom sa plodiny pestujú, zatiaľ čo intenzívne poľnohospodárstvo prispôsobuje prostredie svojím potrebám. Vďaka pozorovaniu a kopírovaniu vzorcov miestneho ekosystému a používaniu miestnych odrôd, sú tradiční farmári schopní dopestovať dostatok jedla pre svoje potreby.
• Tradiční roľníci a farmári majú iba obmedzené množstvo pôdy, ktorá pre nich predstavuje zdroj obživy už po mnohé desaťročia. Preto sa o pôdu starajú s úctou a rešpektom. Prílišné zaťažovanie či znečisťovanie prostredia má priame škodlivé dôsledky na budúcu úrodu, a preto neprichádza do úvahy. Hospodárenie s pôdou a vodou je posudzované z dlhodobého hľadiska, a preto prispieva k udržiavanou relatívne vysokej kvality poľnohospodárskej pôdy a k nízkej miere jej degradácie.
• Tradičné poľnohospodárstvo je vo svojej podstate vysoko sebestačné. Je vytvorené ako uzavretý systém, v ktorom sú využité všetky zložky a odpad z jednej oblasti poľnohospodárstva sa využíva v inej časti systému, a tým uzatvára cyklus. Napríklad tradičné odrody majú geneticky dané menšie plody, často majú veľké listy alebo sú vyššie než novšie, vyšľachtené odrody. Tieto ich danosti umožňujú farmárom naplniť aj iné potreby systému, ako napríklad použitie nekonzumovateľných častí rastlín ako stavebný materiál, palivo, či krmivo pre hospodárske zvieratá.
https://www.dolceta.eu/slovensko/Mod5/Tradicne-po%C4%BEnohospodarstvo.html

Organické farmárstvo
Organické farmárstvo ako také na Slovensku nie je skoro vôbec rozšírené a tento spôsob pestovania je pomerne neznámy a pritom ho všetci poznajú od svojich starých rodičov. Jedná sa o taký spôsob pestovania plodín, pri ktorom sa nepoužívajú žiadne biologicky modifikované sadenice, pesticídy, ani žiadne chemicky upravované látky. Dá sa povedať že farmári na organických farmách začali pestovať opäť po starom. Práve teraz sa asi natíska otázka, že prečo je tomu tak, veď v dnešnom svete sme pomocou genetického inžinierstva schopný upraviť sadenice presne tak, ako chceme aby vyzerali. Podarí sa nám pestovať jablká či iné ovocie bez "červíkov" a zelenina môže byť taká veľká a taká chutná, ako mi chceme. Lenže za akú cenu! Ovocie sme upravili tak, že ani škotci oň nemajú záujem a zeleninu sme dokonca modifikovali takým spôsobom, že v prípade postreku vysoko agresívnymi látkami všetko na danom poli doslova "zhorí" a nami upravené potraviny rastú ďalej ako po slabšom daždi. Práve tento trend vývoja vo svete poľnohospodárskej výroby sa odrazil do vzniku organického farmárstva, ako spôsobu pestovania potravin bez použitia chemických látok. Oraganické farmárstvo sa začalo rozvýjať na celom svete, ale hlavne v rozvinutých krajinách Západnej Európy, Amerike a Austrálii. Moje skúsenosti s organickým farmárstvom sú späté hlavne s mojim pobytom v Škótsku, preto by som chcel niečo napísať práve o tom ako to funguje v tejto krajine. Organické farmy v tejto krajine niesú ničím výnimočným, pestuje sa na nich ovocie, zelenian, chová sa dobytok a hydina. Organické farmárstvo funguje na princípe rozdelenia postovania plodín medzi jednotlivé farmy podľa možností a geografickej polohy danej farmy. Každá farma pozostáva z polí, prípadne pasienkov, tzv.:Organic shopu a na mnohých farmách je rozvinutý i tzv.: wwoofing system. Na farmách pracujú zamestnanci danej farmy, najatí brigádnici a wwooferi. Potom pomocou systému rozvážania produktov sa potraviny vypestované na jednej farme dostávajú na inú, kde sú predávané, v miestnych Orgaic shop-och. Tensto spôsob zaručuje dostatok potravín v každom organic shop-e. Častokrát sa tam dajú kúpiť produkty nielen farmárov z okolia, ale podobný systém distribúcie funguje aj v rámci sveta, takže je možné v týchto obchodoch zakúpiť oraganickú čokolu, ryžu, cukor, prípadne pomaranče či banány. Tieto výrobky sú drahšie ako obyčajné potraviny,ale v Británii sa stávajú vďaka svojej kvalite stále vyhľadávanejšími. Práve tento trend bol príčinou vzniku tzv.: boxing systému, ktorý funguje najmä na Škótskych farmách.

Tento systém funguje na veľmi jednoduchom pricípe: farmár vždy určitý deň týždni, keď mu príde nový tovar z ostatných fariem, pripraví rôzne druhy ovocia a zeleniny do boxov a následne rozvezie zákazníkom. Zákazníci su týmto systémom veľmi spokojní a vďaka nemu nemusia stráviť výberom zeleniny veľa času v supermarketoch a zárovaň majú garantovanú veľmi vysokú kvalitu.
No a čo je na tých organic poduktoch také dobré? Skúste si kúpiť orgnická kávu alebo čaj, a pochopíte...

https://striezenec.blog.sme.sk/c/823/Organicke-farmarstvo.html

• Drobné farmárstvo súkromne hospodáriacich roľníkov je charakteristické limitovanou malou rozlohou poľnohospodárskej pôdy. Vstupy do výroby bývajú zväčša menšie a z vlastnej produkcie, menší stupeň mechanizácie a chemizácie. Produkcia slúži prevažne k potrebám prežitia roľníka, za časť predanej produkcie sa zabezpečujú ostatné potreby domácnosti a vstupy do ďalšej výroby.

• Intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo s veľkými rozlohami polí, vysokým stupňom mechanizácie a chemizácie výroby. Vysoká koncentrácia hospodárskych zvierat na plochu, pestovanie širokej škály poľnohospodárskych plodín vrátane olejnín a technických plodín.

• V poslednej dobe sa znásobuje potreba ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat, preto sa časť poľnohospodárov vracia k tradičnému spôsobu hospodárenia na pôde. Vylučujú sa zásahy chemizácie výroby, zbytočné podávanie liečiv a rastových stimulátorovhospodárskym zvieratám. Uprednostňujú sa osvedčené postupy striedania plodín na poli ako prirodzená ochrana plodín proti škodcom a chorobám, úrodnosť pôdy sa obnovuje používaním organických hnojív z chovu hospodárskych zvierat. Takéto hospodárenie sa nazývaEkologické poľnohospodárstvo a produkty výroby sa označujú známkou ekologický produkt.

Výrobné oblasi poľnohospodárskych plodín
1.Kukuričná poľnohospodárska výrobná oblasť: je oblasťou s najpriaznivejšími podmienkami pre rozvoj poľnohospodárstva. Zaberá nížiny do 200 m.n.m. Černozeme, ako najúrodnejší pôdny typ, slúžia na pestovanie kukurice. Podunajská a Výchdoslovenská nížina.
2.Repárska poľnohospodárska výrobná oblasť: zaberá rovinné a pahorkatinné časti nížin vo výške od 200-300 m.n.m. Hnedozeme tvoriace pôdny kryt oblasti umožňujú dopestovať dobrú úrodu. Košická kotlina
3.Zemiakárska poľnohospodárska výrobná oblasť: je rozlohou najväčšia. Zahŕňa nižšie a stredné časti vrchovín. 400-500 m.n.m. Hlavným typom pôd sú hnedé lesné pôdy. Hlavne na Orave, Kysuciach,...

4.Zemiakársko-ovsená poľnohospodárska výrobná oblasť: sa rozprestiera od
500-600 m.n.m. Zaberá nižšie podhorské oblasti a vysoko položené kotliny. Oblasť je vhodná na pestovanie zemiakov,...
5.Horská poľnohospodárska výrobná oblasť: je situovaná prevažne v nadmorskej výške nad 600 m.n.m. Tvoria ju najmä podhorské a horské regióny. Prevahou podzolov a horských pôd sa využívajú ako lúky a pasienky. Pestujú sa tam aj menej náročné obilniny, krmoviny a zemiaky.
Vodné hospodárstvo zabezpečuje pre národné hospodárstvo zdroje priemyselnej vody, pitnú vodu pre obyvateľstvo, obhospodaruje vodné nádržy a riečne toky.

Dôležité plodiny
o skupina obilnín: kukurica, pšenica, jačmeň, ovos, raž
o skupina okopanín: zemičky, cukrová a kŕmna repa
o skupina olejnín: repka olejná, slnečnica, ľan

Dôležité hospodárske zvieratá
o základná skupina hospodárskych zvierat: Hovädzí dobytok, Ošípané, Ovce, Kozy, Kone
o skupina drobných hospodárskych zvierat:Hydina, králik domáci, nutria
V poľnohospodárskej výrobe je najdôležitejšia úžitkovosť jednotlivých hospodárskych zvierat. Na zvyšovanie úžitkovosti sa zameriava aj samotná zootechnická prax a plemenárska práca.

Poľnohospodárska produkcia
Medzi dôležité poľnohospodárske produkty patria hlavne: mäso, mlieko, vajcia, zrno obilnín, krmoviny, vlna a iné. (Pozri stránku hospodárske zviera - hlavné produkty hospodárskych zvierat)
Poľnohospodárska produkcia sa vyjadruje v rôznych jednotkách, napr. v celkovej produkcii (kvantita), produkcia v percentách jednotlivých dôležitých živín v produktoch, produkcia prepočítaná na finančné prostriedky, ako podiel na HDP a pod.

Osobitnosti poľnohospodárskej výroby
Poľnohospodárska výroba sa značne odlišuje od priemyselnej výroby niekoľkými kľúčovými znakmi. Základnou charakteristikou poľnohospodárskej výroby je jej viazanosť na pôdu. Pôda ako výrobný prostriedok je veľmi variabilný, v jednotlivých regiónoch krajiny má inú prirodzenú úrodnosť, fyzikálne vlastnosti a potrebu špeciálnych úprav (napr. meliorácie). Tým sa aj náklady jednotlivých podnikov na zúrodňovanie pôdy značne líšia. V súčasnosti sa uplatňuje tzv. bonitácia pôdy, čo je systém ohodnocovania kvality pôdy.
Ďalším charakteristickým znakom poľnohospodárskej výroby je závislosť od klimatických podmienok. Napr. potreby jednotlivých pestovaných plodín na zavlažovanie sa líši v každom pestovateľskom roku. Mnohokrát nie je v silách poľnohospodárskych podnikov zabrániť zničeniu časti alebo celej úrody nepriaznivými poveternostnými alebo prírodnými podmienkami.
Charakteristickým znakom poľnohospodárstva je aj skutočnosť, že výrobný proces je zároveň biologickým procesom. Vyžaduje určitý čas trvania, na ktorý vplýva aj striedanie ročných období. Produkčný proces je sezónny, s čím súvisí aj sezónnosť tržieb podnikov. Značná časť produktov má charakter vlastného medziproduktu.
Všetky osobitosti poľnohospodárskej výroby majú za následok nerovnomernosť tržieb v rámci jedného roka ale aj v rámci niekoľkých rokov po sebe. Nie je zvláštnosťou že poľnohospodársky producent musí kryť straty z určitých poľnohospodárskych produktov zo zisku iných.

Vedné odbory spojené s poľnohospodárstvom

•  Pedológia (náuka o pôdach)
•  Hydrológia
•  Meteorológia
•  Fyziológia rastlín
•  Fyziológia zvierat
•  Zoológia
•  Botanika
•  Ekológia
•  Genetika
•  Agrochémia a výživa rastlín

História Farmárstva
História poľnohospodárstva je približne taká dlhá ako história ľudstva. Obrábanie pôdy sa vyvíjalo nezávisle v rôznych zemepisných oblastiach v závislosti od klimatických a miestnych podmienok.
Rané začiatky poľnohospodárstva sa datujú do doby, keď človek začal chovať mláďatá lovených zvierat v zajatí (začiatky domestikácie) a pestovať druhy divých rastlín s charakteristickými znakmi, hlavne veľkosť zrna, množstvo úrody na jednu rastlinu. V praveku (8 tis. až 6 - 4 tis. rokov pred Kr.) sa začali vyvíjať aj prvé primitívne náradie na obrábanie pôdy, zber a spracovanie úrody.
Starovek (3 tis. pred Kr. - 500 po Kr.) svojou bronzovou dobou a hlavne železnou dobou priniesol zdokonaľovanie náradia ako motyky, kosáky, konský postroj a iné. Bolo vynájdené koleso, využívajú sa aj zavlažovacie kanály a akvadukty s gravitačným rozvodom vody. 1000 rokov pred Kr. sa začínajú používať železné lopaty, v druhom storočí pred Kr. sa v krajinách kultúrneho východu začína používať tažký železný pluh.
V ranom stredoveku je úroveň živočíšnej výroby na veľmi nízkom stupni. Ošípané sa voľne pásli v lesoch, na záprahovú silu na prácu na poli boli využívané voly. Nástupom feudalizmu vznikajú veľkostatky vlastnené šľachtou, na poliach museli pracovať dedinčania - roľníci. Režim obrábania pôdy bol prísne predpísaný, orná pôda bola rozdelená na tri časti. Jedna bola na jeseň obsiata pšenicou alebo ražou, druhá na jarjačmeňom, ražou, fazuľou alebo hrachom a tretia časť ležala ľadom, teda nebola orbábaná. Koncom stredoveku nastáva rozvoj chovu oviec pre produkciu vlny, čo bolo umožnené rozvojom textilného priemyslu. Po roku 1492 nastali veľké globálne zmeny oblastí pestovania plodín.
V 17. storočí vedecká revolúcia podnietila experimentovanie aj v oblasti poľnohospodárstva. Zlepšovanie pestovateľských technológií viedlo k zvyšovaniu priemerných úrod. Začína sa siatie do riadkov a v roku 1636 bola vyvinutá mechanická mláťačka. V 18. storočí selekcia vhodných kultivarov a začiatky hybridizácie rastlín zvýšili podstatným spôsobom veľkosť úrod. Chov hospodárskych zvierat sa stáva samostatným odvetvím poľnohospodárstva, uplatňuje sa zámerná selekcia hospodárskych zvierat.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo

Ekologické poľnohospodárstvo

O ekologické poľnohospodárstvo sa dá jednoducho vyjadriť ako systém, ktorý rešpektuje životný cyklus prírodných systémov a snaží sa zásobovať Vás, spotrebiteľov, čerstvými, chutnými a pravými potravinami.
o Na dosiahnutie cieľov a zásad ekologického poľnohospodárstva boli vypracované všeobecné postupy, ktorých cieľom je minimalizovať ľudský zásah do prostredia a zabezpečiť, aby poľnohospodársky systém pracoval čo najprirodzenejšie.

Špecifické postupy ekologického poľnohospodárstva zahŕňajú:
o viacročné striedanie plodín ako predpoklad účinného využitia miestnych zdrojov,
o veľmi prísne limity pre používanie syntetických pesticídov a hnojív, antibiotík, prídavných látok do potravín a pomocných technologických látok a iných vstupov,
o absolútny zákaz používania geneticky modifikovaných organizmov,
o využívanie miestnych zdrojov, akými sú maštaľný hnoj alebo krmivo vyrobené na predmetnej farme
o výber druhov rastlín a zvierat odolných voči chorobám, ktoré sa vedia prispôsobiť miestnym podmienkam,
o chov hospodárskych zvierat vo voľných plochách, plochách pre pohyb na čerstvom vzduchu a ich kŕmenie biokrmivom,
o používanie chovateľských postupov primeraných pre rôzne druhy hospodárskych zvierat.

Pravidlá
Tieto pravidlá stanovuje v EÚ Nariadenie Rady (EHS) č. 2092/91 z 24. júna 1991 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín.
Výsledkom podrobnej revízie súčasného nariadenia boli dva návrhy Európskej komisie z decembra 2005, ktoré zjednodušujú a zlepšujú pravidlá dovozu ekologických produktov na jednej strane a pravidlá ekologickej výroby a označovania na strane druhej. Nariadenie o dovoznom režime, Nariadenie Rady (ES) č. 1991/2006 z 21. decembra 2006, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2092/91 o ekologickej výrobe poľnohospodárskych výrobkov a príslušných označeniach poľnohospodárskych výrobkov a potravín a platí od 1. januára 2007.
Druhé nariadenie, nové Nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91 definuje ekologickú výrobu, jej logo a systém označovania a vstúpi do platnosti 1. januára 2009.

Logo a označovanie
Aktuálne Európske nariadenie o ekologickom poľnohospodárstve definuje, ako sa musia pestovať rastliny a chovať hospodárske zvieratá, vyrábať potraviny a krmivá, aby bolo možné označiť ich pojmom ekologické. V súlade s týmto európskym nariadením sa vyžaduje, aby boli produkty označené logom EÚ pre ekologické poľnohospodárstvo. Je taktiež povinné na tomto označení uvádzať názov alebo kód C741 inšpekčných organizácií, ktoré vykonávajú inšpekcie a certifikáciu ekologických výrobcov.
Tento režim označovania bol vypracovaný preto, aby Vám a ostatným spotrebiteľom v členských štátoch EÚ zaručil, že produkty ktoré kupujete, sú ekologického pôvodu. Logo EÚ bolo vytvorené pre lepšie rozpoznávanie ekologických produktov medzi spotrebiteľmi a funguje podobne ako iné národné logá, ktoré môžete vidieť na produktoch vo Vašej krajine. Momentálne nie je povinné označovať týmto logom produkty vyrobené podľa nariadenia EÚ o ekologickom poľnohospodárstve, ale bude, keď nové nariadenie vstúpi do platnosti.
Štatistiky ukazujú, že veľa spotrebiteľov v EÚ, ako Vy, pri nákupe potravín a výbere jedál vyhľadáva produkty označené logami ekologického poľnohospodárstva.
https://ec.europa.eu/agriculture/organic/organic-farming/what-organic_sk