Prírodné záhrady

Prírodné záhrady

Celý fígeľ je v napodobnení prirodzených vzťahov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že ide o malý neporiadok a klasickí záhradkári možno budú mať námietky voči tomuto spôsobu pestovania, pretože hriadky nie sú ako vojaci zoradení podľa šnúrky.

Uvedomme si však, k čomu vedie nekonečný boj s burinou úmorným okopávaním. Obnažená pôda je ako rana na pokožke. Príroda sa snaží zaceliť túto ranu osídlením "burinami" ako pýr, loboda a iné. Je však pozoruhodné, že tieto buriny sa vyskytujú vždy ako prvé na pôde ohrozenej eróziou a sú jej rýchlou pomocou. Pozorovaním lúky zistíme, že na nej takéto buriny prakticky nenájdeme. Ustúpia samy nastupujúcim bylinám vo chvíli, keď splnia svoju pioniersku prácu a pôda sa začne zotavovať. Akoby mávnutím čarovného prútika sa na jar objavia na zotavujúcej sa pôde krásne nežné kvietky, narastajúce množstvo liečichých rastlín. Keď sa pozornejšie na ne zadívame, zistíme, aké krásne kvietky kvitnú na nich a koľko radosti dokážu rozdať pozorovateľovi.

Samozrejme, že v našej záhrade nechceme iba rastliny, na ktoré by sme sa mohli pozerať. Chceme dosiahnuť úžitok a čo možno najvyššie výnosy. Aj takáto záhrada však môže byť v súlade s prírodou a príjemná na pohľad pri zachovaní prírodných vzťahov. Odpoveď by mohla dať permakultúra. Prvý dotyk s permakultúrou je práve naša záhrada. Tu sa to všetko začína. Navrhnúť záhradu tak, aby boli rešpektované prirodzené podmienky: svetové strany, pôda, terén, širšie okolie pozemku, prirodzené rastlinstvo... Je rozumné sadiť napr. bahenné rastliny do piesčitej pôdy? Možno niekto dokáže umelo vytvoriť takéto podmienky. Nebude to však možné bez prácneho a nákladného riešenia. Keď však naši vnuci prídu do záhrady, v ktorej bude krásne aj bez toho, aby tam museli neutešene drieť, kde stromy a kvety budú krásne vždy, keď tam prídu, a nájdu pri každej návšteve lákavé a chutné plody, spomenú si na toho, kto túto záhradu tak umne a s láskou založil.

Prečo prírodná záhrada?
Ak nám záleží na vytvorení záhrady, rodového statku, rodinnej farmy, sídla, alebo akokoľvek nazveme miesto, priestor, v ktorom chceme žiť so svojou rodinou, nutne sa musíme zamyslieť nad pestovaním ovocia a zeleniny. Je až zarážajúce, ako spoločnosť rafinovane odlákala ľudí od dorábania si vlastných produktov obživy. Nevyhnutnej, každodennej a veľmi dôležitej zložke našej telesnej i duševnej stránky. Ako ochotne sme to zverili do rúk "odborníkov" a ako nenápadne sme boli z tohto procesu vyradení! Výrobcovia potravín radi používajú názov "domáci" napr . chlieb, klobása... Prečo? Chcú zvýšiť dopyt po svojich výrobkoch, pretože stále je v nás informácia, že domáce je niečo lepšie. Dnes väčšinu ľudí ani nenapadne sa zaujímať nad tým, ako boli potraviny, ktoré každodenne konzumujeme dopestované a keby nás to aj napadlo, nemáme šancu sa dostať k serióznym informáciám. Iba občas uniknú na "svetlo božie" správy ako napríklad, že každá zelenina či ovocie je počas vegetácie chemicky ošetrená v západných krajinách EÚ 24 –krát, u nás „len“ 15- krát, že viac ako 90% svetovej produkcie ovocia a zeleniny tak obsahuje zbytky pesticídov a ďalších škodlivín, že každý Francúz, a určite nielen Francúz, ročne skonzumuje 1,5 kg najrôznejších znečisťujúcich látok, z nich pesticídy tvoria veľkú časť. Neprestáva ma prekvapovať chuť, či vlastne nechuť ovocia a zeleniny nakupovanej v obchodoch. Som z generácie ľudí, ktorá má ešte v pamäti ako má chutiť, či voňať paradajka, jahoda alebo jablko. Mala som šťastie, že moji rodičia a starí rodičia mi to umožnili. Ale naše deti a vnúčatá, kŕmené len produktmi moderného poľnohospodárstva, sa už nad ich hroznou chuťou ani nepozastavia a bude im to normálne. Nechcem strašiť, ani vyvolávať paniku, chcem len, aby sme sa spoločne zamysleli, či ideme správnou cestou . Viem aj to, že sa nedá vrátiť do čias našich starých materí, navyše dnes sú ľudia, ktorí sa dali na vlastnoručné dorábanie potravín postavení na samý okraj spoločnosti a táto cesta nie je lákavá pre väčšinu ľudí a pre mladých už vôbec nie. Nemám ambíciu tu podať hotové riešenie problémov, skôr chcem ukázať, akým smerom tieto úvahy naviedli nás. Jednoznačne si myslím, že by sa pestovaním vlastných produktov malo zaoberať oveľa, oveľa viac ľudí ako dnes, že by sa mal všemožne podporovať systém Komunitou podporované poľnohospodárstvo (CSA) propagovaný pánom Ing. Jánom Šlinským a vôbec by sa mala nasmerovať veľká podpora ekologickým farmárom nielen zo strany spotrebiteľov, ale aj zo strany štátu, ale to už mi tu nevyriešime.

Keď som dospela k poznaniu, že chcem dopestovať pre moju rodinu čo najviac vlastných produktov, jednoznačne sa mi vynorila v mysli moja upracovaná babka, ktorú som videla počas prázdnin len s motykou na chrbte, alebo pobehovať okolo hydiny či domácich zvierat. Tam mi naskočili tykadlá a vedela som ako nie. Ale ako áno? Literatúry v ktorej sa dozviete ako čo kedy zasiať, okopávať, čím postriekať, kedy zozbierať, tej je spústa, ale to mi veľmi nepomohlo. Stretnutie s permakultúrou mi začalo odkrývať iný pohľad na pestovanie potravín a keď už to začnete skúšať a hľadať, prídu vám do cesty správni ľudia a aj tá správna literatúra a informácie, ktoré potrebujete. Skoro zistíte, že nestačí len správne sadenie, či nastielanie rastlín, že aj pri striedaní plodín nám ich občas napadnú škodce a že tieto bezpochyby správne princípy treba ešte podporiť všetkým, čo je v súlade s prírodou a s nami. Ja som sa stotožnila s myšlienkami Johanny Pauggerovej a Thomasa Poppeho robiť veci - a nielen v záhrade - v súlade s mesačnými a prírodnými rytmami . Ďalšou knihou plnou múdrych rád a zabudnutých receptov pre naše záhrady nájdete v útlej knižke Andrey Kernovej – Rady našich starých mám, v ktorej si stačí len zalistovať a ilustrácie v nej vás okamžite chytia za srdce a odrazu viete ako chcete, aby vyzerala vaša "prírodná záhrada". Viem , že nie sú to jediné dobré tituly vydané v ostatnom čase v našich vydavateľstvách, dokonca sa ich veľa nájde aj v antikvariátoch, len ich treba medzi sebou šíriť, lebo samovzdelávanie sa je dôležitou zložkou tejto našej cesty ako aj vymieňanie si osobných skúseností a poznatkov.

Permakultúra
Slovo permakultúra je skratka slov permanent agriculture, ale tiež permanentná kultúra, v zmysle trvale udržateľná kultúra. Zaoberá sa rastlinami, zvieratami, budovami a infraštruktúrou. Nejde tu však o tieto prvky osobitne. Skúma vzájomné vzťahy, ktoré medzi týmito prvkami môžeme vytvoriť tým, že ich správne rozmiestnime v priestore.

Je to designerský systém, ktorý chráni prírodu, regeneruje poškodené, produkuje udržateľné. Dá sa aplikovať vo všetkých krajinách sveta, na vidieku i v meste. Vytvára správne vzťahy a buduje funkčné spoločenstvá. Základný rámec pre vytvorenie takého designu je etika.

Za zakladateľov permakultúry sa považujú Bill Mollison a David Holmgren.

Definícií je veľa a každá vystihuje niečo iné, dôležité. Čo je teda permakultúra v praxi zjednodušene? Je to skôr spolupráca s prírodou než boj proti nej. Združuje poznatky získané pozorovaním prírody a umnosť tradičných spôsobov pestovania.

David Holmgren o permakultúre na jednej zo svojich prednášok prehlásil: "Tiež to dokážete. Je to jednoduché a je to vec, ktorá najviac stojí za to zo všetkého, čo môžete urobiť."

Permakultúrna etika
Etika je súhrn našich morálnych princípov a činov vo vzťahu k nášmu prežitiu na tejto planéte. V permakultúre spájame tri druhy etiky: Starostlivosť o planétu Zem znamená starostlivosť o všetko neživé i živé: pôda, vzduch, lesy, mikrostanovištia, zvieratá a vodu. Starostlivosť o ľudí, t.j. aby bolo postarané o naše základné potreby: potraviny, príbytok, vzdelanie, uspokojivé zamestnanie a priateľské medziľudské vzťahy. Tretia zložka základnej etiky starostlivosti o Zem je náš príspevok voľného času, peňazí a práce k praktickému aplikovaniu starostlivosti o Zem a ľudí. To znamená, že ak sme uspokojili svoje vlastné potreby a navrhli náš vlastný systém podľa svojich najlepších schopností, môžeme svoje pôsobenie rozšíriť a začať pomáhať k dosiahnutiu svojho cieľa ostatným. (Úvod do permakultúry, 1991)

Etiku starostlivosti o Zem môžete uskutočňovať vo svojom vlastnom živote mnohými spôsobmi:

- zamyslite sa nad dlhodobými následkami svojich činností. Plánujte tak, aby vaše aktivity prispievali k trvalej udržateľnosti

- kultivujte vždy len najmenšiu možnú plochu krajiny. Plánujte skôr vysoko energeticky účinné intenzívne systémy než veľké extenzívne systémy energiu spotrebovávajúce

- pestujte rôznorodú a zmiešanú kultúru (ako protiklad monokultúry). To prináša stabilitu a pomáha nám prispôsobiť sa zmenám, či už prírodným alebo spoločenským

- zvýšte počet úrod: sledujte celkový výnos systému, teda úrodu všetkých jednoročných a trvalých rastlín, plodín, stromov, krov a zvierat. Do výnosu zahrňte aj úsporu energie

- na uchovanie a výrobu energie používajte nízkoenergetické ekologické (slnečné, veterné, vodné) a biologické (rastliny a zvieratá) systémy

- vráťte pestovanie potravín späť do miest a veľkomiest, pretože v udržateľných spoločnostiach tomu tak vždy bolo

- pomáhajte ľuďom stať sa sebestačnými a propagujte zodpovednosť voči spoločenstvu

- pomôžte znovu zalesniť Zem a obnoviť úrodnosť pôdy
- hľadajte riešenia, nie problémy

- pracujte len tam, kde to má zmysel, zasaďte strom tam, kde prežije. Pomáhajte len tým ľuďom, ktorí sa chcú učiť.

- ak je to možné, využívajte miestne prírodné druhy alebo také zdomácnené druhy, ktoré sa osvedčili ako prospešné. Bezmyšlienkovité zavedenie cudzích, potenciálne agresívnych druhov môže ohroziť prirodzenú rovnováhu vášho domova.

Permakultúra druhým pohľadom
Permakultúra je etika, cesta života a spôsob hospodárenia, ktorý umožňuje trvalé pokračovanie života na Zemi, tj. všetkých jej živých systémov a zároveň prežitie ľudskej kultúry.
Učí, ako sa o seba postarať bez toho, aby sme naďalej ničili svoje prostredie. Šetrí prírodu. Chráni divočinu. Buduje zdroje pre budúcnosť. Zúrodňuje Zem. Posilňuje komunitu. Zvyšuje energiu. Regeneruje poškodené. Obnovuje pôvodnú biologickú rôznorodosť. Zlepšuje kvalitu prostredia i kvalitu života. Používa to najlepšie, čo dnes poznáme. Prináša hojnosť. Je to najúčinnejšia prevencia vojny, hladu a chudoby. Znižuje riziko prírodných katastrof. Zlepšuje a harmonizuje klímu. Čistí vodu.
Je to veľmi praktický a zrozumiteľný systém, ktorý umožnuje každému (bez rozdielu veku, pohlavia, telesných daností, rasy, národnosti, jazyka, finančnej situácie, majetku, politického presvedčenia, svetonázoru, náboženstva, sexuálnej orientácie, spôsobu stravovania, ...) priamo a bezprostredne jednať pozitívnym smerom.
Je to velmi efektívna metóda, ako si zaistiť dostatok kvalitných potravín, dobré bývanie, zmysluplný život, zdravie, zdravé prostredie a nájsť dobrých priateľov.
Je to hnutie Záhradníkov Zeme – obyčajných praktických profesionálnych amatérov, hnutie ľudí, ako ste Vy.
Je to najefektívnejšia stratégia umožňujúca zrealizovať skutočne pozitívne zmeny vo Vašej krajine, vo Vašom prostredí, v situácii, v akej sa dnes nachádzate. Jej skutočnou výhodou je, že okrem dobrých základov, ktoré nadobudnete kurzami a vlastnou praxou, nepotrebujete k tomu veľa peňazí, lenvhodne využiť zdroje, ktoré už máte, a občas zvonku trochu informácií.
Je to pozitívna praktická akcia pre zlepšenie sveta, v ktorom žijeme. Sú to konkrétne kroky, ktoré dokáže zrealizovať každý z nás už dnes.
Permakultúra je vozidlo, ktoré nám všetkým umožňuje zmysluplne, efektívne a radostne spolupracovať.

A další pohlad na permakultúru:
Co je to permakultura?
Permakultura je pojem, který zatím není příliš známý. Jedná se o styl vytváření nejen zahrad, ale veškerého prostředí ve kterém člověk žije, způsobem, který je trvale udržitelný a stále se obnovující.

Permakultura se dá v podstatě uplatnit v jakémkoliv měřítku pro zahrady, lidská obydlí, farmy, obdělávanou půdu, balkony, vodní plochy, výrobní procesy, ….. Je to nový způsob myšlení, tvořivý, inteligentní a uvědomělý design, měnící současné neefektivní a destruktivní formy, jimiž si lidstvo zajišťuje své životní potřeby a využívá planetu Zemi. Hlavním cílem je zajistit blahobyt člověka tak, aby to nebylo na úkor ostatních lidí, životního prostředí, rostlin a zvířat. Anglické slovo „permaculture“ se skládá ze dvou slov – permanent a agriculture. „Permanent“ znamená permanentní, trvalý. Neznamená to však pouze trvale udržitelné zemědělství, ale také permanentní kulturu, protože žádná společnost nemůže přežít bez trvale udržitelného a etického využívání krajiny.
Základní principy permakultury zůstávají stejné po celém světě, ale mění se použité techniky podle klimatu, složení půdy, dostupných zdrojů a v neposlední řadě podle potřeb lidí, kterým má design sloužit.

Základní principy permakultury
- Respektování přírodních zákonů
- Etické zacházení s přírodními zdroji
- Využití zdrojů místně dostupných
- Péče o planetu
- Péče o lidi
- Spojování více prvků ve fungující celek
- Maximální efektivita při minimální vložené energii
- Rozmanitost a originalita
- Kladný a tvořivý přístup k řešení problémů
- Dělení se o nadbytečné zdroje
- Produkování jen recyklovatelného odpadu
- Snaha učinit život radostnějším a jednodušším

Permakultura a legislativa
Občas někteří lidé tvrdí, že slovo "permakultura" je chráněno ochrannou známkou, nesmí se libovolně používat, nebo že permakultura má být šířena jen skrze oficiální permakulturní spolky atd. Původně to tak Bill Mollison asi zamýšlel, ale nic z toho není pravda (osobně mi to potvrdil David Holmgren při návštěvě v Praze), permakultura je již slovo zcela běžné, stejně jako slovo zemědělství nebo mulčování a nikterak chráněno není. Byla by též škoda permakulturu nechat zaprášenou mezi skupinkami lidí, kteří se schází několikrát ročně nad šálkem kávy. Permakultura musí být normou v každé inteligentní domácnosti. Jak říká Bill Mollison "Přece nebudeme jen tak sedět a nenecháme ty bastardy, aby to tady mezitím všechno zválcovali" :-).
Dobrá zpráva tedy je, že permakultura je zdarma, k dispozici kdykoliv a kdekoliv pro každého. Můžete začít hned, třeba na balkóně. Informací o postupech bylo bohužel donedávna dostatek hlavně v angličtině, na internetových stránkách a v mnoha zahraničních knihách a časopisech. Každým rokem se situace lepší. Stránky www.ekozahrady.com jsem založil v roce 2002 proto, aby přinášely mezi širší veřejnost to hlavní a nejdůležitější, co se týká převážně zahradní tvorby a designu, tedy v podstatě jen část toho, o čem permakultura doopravdy je. (https://www.ekozahrady.com/co_je_pk.htm)