Permakultúrne záhrady

Permakultúrne záhrady

Čo je Permakultúra:

Ide o myšlienkovú koncepciu a súbor praktických návodov, slúžiace na vytváranie a realizáciu trvalo udržateľného dizajnu. Ten sa môže týkať ľudských sídiel a ich okolia, záhrad, poľnohospodárskych systémov, miest i celých regiónov, ale tiež utváranie ľudských spoločenstiev.

Systém permakultúry uplatňuje princípy prírodných ekosystémov, overené tradičné praktiky rôznych kultúr aj poznatky vedy. Čerpá obzvlášť z poznatkov systémovej ekológie a využíva princípov systémového myslenia. Cieľom je vytvorenie stabilných a produktívnych systémov, ktoré zabezpečia uspokojovanie ľudských potrieb a zároveň budú harmonickou súčasťou krajiny.

Pri zrode celého systému stáli v 70. rokoch minulého storočia Austrálčania Bill Mollisona a David Holmgren, ktorí definovali permakultúry takto: "uvedomelá premena krajiny napodobňujúci prirodzené vzťahy a vzorce, ktorá poskytuje dostatok potravy, rastlinného materiálu a energie na uspokojenie miestnych potrieb." Túto pomerne širokú definíciu neskôr Holmgren upresňuje týmito slovami: "Rôzne nápady, zručnosti a spôsoby života, ktoré musíme objaviť a rozvinúť, aby sme sa dokázali zmeniť zo závislých konzumentov vo zodpovedné a produktívne občanmi."

Jedným zo základných predpokladov naplnenia týchto vízií je dosiahnutie určitej miery potravinovej a energetickej sebestačnosti. K tomu je treba vytvoriť podmienky prostredníctvom vhodného dizajnu domu a pozemku, na ktorom dom stojí. Záhrada teda slúži predovšetkým ako obnoviteľná zásobáreň potravy a energie, a tiež dom funguje v rámci celej rady rôznych vzťahov a je začlenený do kontextu energetických tokov krajiny a prírody. Dôležitá je snaha o uzavreté cykly materiálnych tokov, ktoré zodpovedajú prírodným koloběhům.

Okrem vzorov, vzťahov a funkcií odpozorovaných v prírode slúži permakulturnímu dizajne ako dôležitý prameň inšpirácie aj tradičné formy hospodárenia našich predkov, ktoré možno prispôsobovať aktuálnym podmienkam a vylepšovať podľa nových poznatkov. Preslávený slogan, ktorý sa traduje v permakultúrne komunite, hovorí, že "tradičné poľnohospodárstvo bolo náročné na prácu, priemyselné poľnohospodárstvo na energiu a permakultúrne systémy sú náročné na informácie a na dizajn."

Permakultúra hľadá a ponúka riešenia pre súčasnú a budúcu planetárne ekologickú krízu, ktorá už dnes obrodzuje blahobyt expandujúcej svetovej populácie a v budúcnosti bude pravdepodobne ohrozovať aj jej prežitie. Vyčerpanie fosílnych palív počas niekoľkých generácií nás bude vracať k princípom systémového dizajnu, ktoré možno pozorovať v prírode a v predindustriálnom spoločnostiach. Svetová permakultúrne komunita sa dynamicky vyvíja a rastie. David Holmgren považuje permakultúrne hnutia za akýsi sociálny predvoj či avantgardu prezieravo testujúci a uplatňuje princípy, ktoré majú umožniť lepšie zvládnutie budúce krízy a dôstojný život vo svete bez fosílnych palív.

Permakultúra :

Poslaním medzinárodné mimovládne organizácie Permakultúra je v Českej a slovenský republike uvádzať v život permakultúry, tj systém navrhovanie a realizácia systémov pre trvalo udržateľný život. Permakultúra napĺňa svoje poslanie overovaním a aplikácií permakultúrneho systému a technológií na naše podmienky, vzdelávaním verejnosti a šírením informácií v tejto oblasti.
https://permakultura.cz/

Koreňová čistička
Trstina v prírode čistí odpadové vody už milióny rokov. Málokto si však túto prírodou vytvorenú čistiareň všimne. Nazvime ju koreňovou čistiarňou odpadových vôd (KČOV). Chýbajú jej nadzemné betónové konštrukcie. Kapacitou je rovnaká ako klasická mestská čistiareň, má však nároky na oveľa väčšiu plochu než mestská čistiareň. Laik postávajúci vedľa nej ju však nespozná. Správne vybudovaná KČOV nepáchne a na jar i v lete vzbudzuje dojem rozkvitnutej lúky. Možno ju vybudovať pre jednu, 10 alebo aj pre niekoľko sto domácností.

Výber miesta:
Je výhodné, ak KČOV postavíme vedľa vodného toku alebo na terén so spádom, s dostatkom plochy na odtok vyčistenej vody a vedľa plochy s nárokmi na polievanie (väčšie trávniky a bohatá kvetinová výsadba). Pre jednu štvorčlennú domácnosť vystačíme s plochou asi 20 až 25 m2. Môže byť pri dome, chate alebo niekde v rohu pozemku. Skladá sa s usadzovacej nádrže. Objem nádrže je minimálny (napr. 1m3) a takmer nezávislý od počtu napojených EO. Zachytávajú sa v nej nečistoty, ktoré sa následným biologickým procesom neodbúravajú (alebo len veľmi pomaly) – napr. kovové, sklenené úlomky a pod. Voda z nádrže preteká do filtra.

Biologický filter:
Biologický filter je plytká zemná nádrž. Na strane prítoku je hlboká napr. 60 cm, na strane odtoku o niečo hlbšia. Zemnú nádrž dokonale zaizolujeme, najlepšie fóliou (membrána) s polyetylénu 2 mm hrubou. Izoláciu obojstranne chránime geotextíliou. Zaústenie i vyústenie potrubia cez izolačnú fóliu musí byť tiež dokonalé. Do takto vytvorenej vane urobíme štrkový filter z triedeného sypaného štrku. Zrnitosť štrku vo filtri je od vtoku po vyústenie čoraz menšia (až po piesok). Do štrkového filtra zasadíme trstinu a ihneď do nej napúšťame splaškovú vodu. Zasadenie urobíme premyslene, aby sa rastliny nedostatkom vlahy nezničili. Baktérie vzniknú ihneď po napustení znečistenej vody do štrkového filtra. Vzdušný kyslík pre baktérie privádza trstina zasadené do filtra. Baktérie začnú likvidovať nečistoty vo vode ihneď – čistiaci proces naštartuje okamžite. Výsledok laboratórnych výskumov z odobratých vzoriek na výtoku ukazujú, že účinnosť čistenia dosahuje zvyčajne 98%.

Odtok vody:
Časť prečistenej vody z filtra sa odparí, časť vyteká samospádom do terénu, blízkeho potoka alebo ju zachytávame do ďalšej nádrže. Vodu z tejto nádrže môžeme recyklovať – čerpať ju späť na miesto vzniku – do rodinného domu a využiť ju ako úžitkovú vodu (WC, polievanie a pod.).

Cena KČOV:
Za optimálnych prírodných podmienok (svahovitý terén, blízky vodný tok, dostatok plochy a pod.) sú investičné náklady nižšie alebo porovnateľné s nákladmi na zriadenie malého BČOV. Pre 4 osoby dosahujú asi 30.000 až 60.000 SK (bez ceny potrubia na prívod a odvod vody). Pri svojpomocnej realizácii môžu byť aj nižšie.

Prevádzkové náklady:
KČOV obsluhu a energiu (okrem slnečných lúčov) nepotrebuje, preto jej prevádzkové náklady sú minimálne. Trstinu kosíme a riedime, iba ak sa veľmi zahustí – raz 3-5 rokov. Bežná údržba pozostáva zo zberu nečistôt naviatych vetrom na plochu ČOV (lístie, papier), občas vytrháme nepotrebnú burinu. Štrkový filter sa zanesie nerozpustnými nečistotami. Raz za 5-10, najviac však 15 rokov ho vymeníme za nový. Znečistený materiál filtra odvezieme na skládku odpadu. Investičné náklady na výmenu filtra sú minimálne. Šikovnejší domáci majster dokáže najväčšie zrná triedeného štrku od mastnôt a iných nečistôt umyť. Štrk po umytí nesmie byť nasiaknutý saponátmi. Trstinu pred demontážou štrku vyberieme a potom ju opäť zasadíme.

Ďalšie výhody KČOV:
Pri dostatku plochy možno čistiareň aj rozširovať. Je vhodná aj na dočistenie málo funkčnej inej ČOV. Pracuje bez chemikálií, nepôsobí negatívne na okolie a môže sa stať aj súčasťou záhrady vo dvore alebo v parku.

Nevýhody:
Nevýhodou KČOV sú nároky na väčšiu plochu. Tak isto ako ostatné ČOV sú citlivé na nadmerné množstvo uhľovodíkov (zničenie mikroorganizmov).

Zima a leto:
KČOV pracuje nepretržite v zime i v lete. Prevádzke však venujeme zvýšenú pozornosť. Hladinu čistenej vody vo filtri sledujeme. Pri dobre navrhnutej čistiarni hladina čistenej vody býva mierne nad štrkovým filtrom.

V lete:
V extrémnych letných horúčavách hladina vody odparovaním môže klesnúť pod povrch štrku. Potrebné množstvo vody do filtra doplníme z nádrže prečistenej vody alebo pitnou vodou. Pitná voda je menej vhodná.

V zime:
Voda v zime pod ľadom nezamrzne. Ak očakávame teplotu vzduchu dlhodobo pod 0°C, výšky hladiny vody vo filtri regulujeme tak, aby nad štrkopieskom bolo vždy najmenej
10-15 cm vody (pri mimoriadne tuhých zimách aj viac). Kyslík pre baktérie privádza trstina steblom a koreňmi, čím prežijú i v zime a čistiaci proces je kontinuálny.

Vo svete:
Trstinové čistiarne odpadových vôd sa úspešne stavajú na rôznych miestach sveta. Budujú sa pre jednotlivo stojace domy, skupinu domov, ale aj pre celé obce. Na Slovensku sú iba ojedinelé. Podľa dostupných údajov KČOV sú v prevádzke v Dánsku – asi 200, vo Veľkej Británií – 50, v Japonsku – 100, v Nemecku – 400, v Rakúsku – 50, v Čechách – asi 30. Čistiarne napr. v ČR pracujú mimoriadne spoľahlivo 3-7 mg/l BSK5 alebo NL. KČOV sú funkčné i v extrémnych polohách, napríklad v Nórsku i vo Švédsku.
https://www.ekoprodukt.sk/dom/korenova-cisticka

Bylinková špirála
Hoci v obchodoch dostanete kúpiť aj čerstvé bylinky, ich sortiment je často obmedzený. Navyše, nie vždy sú k dispozícii, keď ich práve potrebujete. Ponúkame vám preto tip na stavbu bylinkovej špirály, kde si sami bylinky dopestujete. Presvedčíte sa, že ich pestovanie nie je náročné a ich chuť a vôňa je v porovnaní so sušenými neporovnateľne výraznejšia. Výber tých správnych byliniek do špirály závisí len na vás. Napríklad, ak máte radi taliansku kuchyňu, nemali by ste zabúdať na bazalku, pamajorán a petržlen. Ak sa necháte inšpirovať oblasťou Stredomoria, je tu saturejka, rozmarín, tymian alebo levanduľa, pre slovenskú kuchyňu je typický majorán, kôpor, rasca a, samozrejme, cesnak. Navyše, veľkou výhodou u nás pestovaných byliniek je, že aromatické a chuťové látky sú pre ľudí neškodné, dokonca prospešné, na rozdiel od niektorých tropických korenín, ktoré vo väčších dávkach dráždia tráviace ústrojenstvo a môžu spôsobiť menšie zdravotné problémy. Aj keď špirála nezaberá veľa miesta, vytvorením malých plôch poskytuje rozdielne pestovateľské podmienky a umožní pestovať rastliny s rôznymi požiadavkami.
1. Pred začatím výstavby špirály by ste si mali vyhliadnuť vhodné miesto s rozmermi najmenej 2 x 2 m, doviezť dostatočné množstvo prírodných kameňov rovnakého druhu a zeminu. Začnite s vytvorením postupne sa zvyšujúceho múru v tvare oblúka a do jeho stredu nasypte zeminu do výšky asi 60 cm.
2. Kamene sa tentoraz snažte poukladať šikmo smerom k vrcholu, môžete nimi vytvoriť aj jednotlivé záhony. Na miesta, kde chcete umiestniť náročnejšie druhy rastlín, primiešajte do pôdy kompost.
3. Na vrchole špirály je suché miesto, stále vystavené slnečným lúčom, preto tu vysaďte najmenej náročné rastliny. Na severnej strane budú vynikať tieňomilné rastliny. Samotná základňa je vhodná na plazivé rastliny náročné na vlahu.
https://www.pluska.sk/v-zahrade/bylinkova-spirala.html

Zelená strecha
Zelená strecha je strecha pokrytá zatrávneným povrchom.
História:
Zatrávnené strechy sú stáročia známe nielen v studenom podnebí Islandu, Škandinávie, Kanady, USA, ale aj v teplom podnebí Tanzánie. Konštrukčné riešenie domov so zatrávnenou strechou pochádza zo severnej Európy. Príkladom je islandský dom („sodhouse“) so strechou tvorenou dvoma až troma vrstvami rašelinových kobercov uloženými na suchých vetvách pokrytých prérijnou trávou. Zvislé steny, hrúbky 60 - 90 cm, sú postavené z 10 cm vysokých trávnatých kobercov so zatrávnenou stranou smerom dolu. Takáto konštrukcia udržuje v chladnom prostredí teplo akumuláciou. Pôvodná škandinávska zatrávnená strecha má sklon od 30° do 45° a tvorí ju 20 cm hrubá vrstva trávnatého koberca, ktorá je uložená na niekoľkých vrstvách brezovej kôry. Kôra je lepená dreveným dechtom, aby vznikla vodotesná a nepriepustná vrstva. Mínusom tejto konštrukcie je, že decht môže byť rakovinotvorný a životnosť strechy je len 20 rokov. V Berlíne sa od polovice 19. storočia stavali štvorpodlažné bloky domov so strechami zvažujúcimi sa do átria-„strechy z dreveného cementu“.
Zelené strechy verzus ekológia:
Z hľadiska dopadu na životné prostredie je dokázané, že už 5% zatrávnených striech v meste je pre toto životné prostredie nezanedbateľným prínosom.

Výhody zelených striech:

• produkujú kyslík a zadržujú oxid uhličitý
• absorbujú škodliviny zo vzduchu, filtrujú častice prachu a zabraňujú jeho víreniu
• zabraňujú prehrievaniu striech
• redukujú výkyvy teplôt medzi dňom a nocou
• fungujú ako tepelná a zvuková izolácia
• pokladajú sa za nehorľavé
• zmierňujú kolísanie vlhkosti vzduchu
• majú neobmedzenú životnosť (ak sú odborne prevedené)
• odľahčujú kanalizáciu lebo spomaľujú odtok dažďovej vody
• vytvárajú životný priestor pre hmyz
• šíria vôňu
• pôsobia z hľadiska rekreácie a odpočinku veľmi esteticky
• môžu byť koncipované aj ako záhradky pre pestovanie kvetín a zeleniny

Nevýhody zelených striech:

• konštrukčne náročnejšie – potrebné je dokonalé prevedenie hydroizolačnej vrstvy
• potrebná menšia alebo väčšia údržba
• je nutné staticky zosilniť nosnú konštrukciu

Konštrukcia:
Zatrávnená môže byť každá strecha, ktorá unesie zaťaženie.
Dvojplášťová strecha: medzi tepelnou izoláciou a zelenou strechou je vzduchová vetracia medzera, ktorá však znižuje pozitívne účinky letného chladiaceho efektu a zimného tepelnoizolačného efektu, a preto by sa takéto konštrukcie nemali budovať.
Jednoplášťová strecha: nemá vetraciu medzeru, a preto je potrebné pod tepelnú izoláciu uložiť parozábranu. Takáto strešná konštrukcia je najvhodnejšia a najhospodárnejšia pre zatrávnené strechy.
Konštrukcia strechy je od konštrukcie zatrávnenej strechy oddelená separačnou, diletačnou a ochrannou vrstvou proti prerastaniu korienkov. Vlastnú vegetačnú vrstvu tvorí drenážna vrstva (keramzit, guľky z polystyrénu, priestorová šmyková rohož), filtračná vrstva (syntetické textílie, minerálne alebo sklenené rohože), hydroakumulačná vrstva (rašelina alebo tuhé minerálne dosky) a vrchná vegetačná vrstva.

Typy zelených striech:
Literatúra spravidla delí zatrávnené strechy na intenzívne a extenzívne.

• Extenzívna strešná zeleň sa skladá zo strešných konštrukcií, ktoré majú únosnosť 60 – 300 kg.m-2 . Malá únosnosť podmieňuje zeleň a rastliny rozrastajúce sa do plochy ako sú trvalky, skalničky a suchomilné rastliny, ktoré znesú extrémne podmienky striedania tepla, sucha a mrazu. Podrobnejšie sa extenzívne strechy delia podľa hrúbky substrátu. Pre machy a koberce trávy je potrebná hrúbka substrátu 3-6 cm. Skalničky a vysadená tráva potrebuje substrát 6-15 cm hrubý a plazivé dreviny 15-20 cm.
• Intenzívna strešná zeleň sa realizuje na konštrukciách, ktoré majú únosnosť až 1000 kg.m -2 , takže je možné použiť zeminu v hrúbke 1 až 1,3m, ktorá je vhodná na vytvorenie záhrady s použitím kvetov, kríkov a nízkych stromov. Takáto konštrukcia striech umožňuje uplatniť nadpovrchové alebo podpovrchové zavlažovanie.

Rozdelenie striech podľa sklonu strešnej roviny:
Plochá strecha na Univerzite v Neubrandenburgu.

• PLOCHÉ strechy so sklonom do 5° sú náchylné na poškodenie. Zatrávnenie jej poskytuje ochranu pred poveternostnými vplyvmi a predlžuje jej životnosť. Zastrešenie je vystavené silným výkyvom vlhkosti, a tým vzniká nebezpečenstvo, že pôda bude trpieť nedostatkom kyslíka. Aby sa zabránilo vysychaniu netreba zabudnúť na drenážnu vrstvu pre odvod vody. Obvyklá konštrukcia takejto strechy sa skladá zo strešného plášťa, ochrannej vrstvy, drenážnej vrstvy, filtračnej vrstvy, substrátu a vegetácie. Pre obytné domy, stavby pre sociálne účely, továrne a skladovacie haly sú tieto strechy príliš drahé.
• Strechy s MIERNYM SKLONOM (3° až 20°) sú hospodárnejšie ako ploché strechy. Substrát s obsahom hrubozrnných častíc pracuje ako akumulátor vody a prebytočnú vodu odvádza. Substrát nie je potrebné zaisťovať proti zosuvu.
• Strechy s VEĽKÝM SKLONOM (20° až 40°) musia mať substrát zaistený proti zosuvu. Ostatná konštrukcia strechy je rovnaká ako pri streche s miernym sklonom.
• STRMÉ STRECHY so sklom väčším ako 40° využívajú na zaistenie substrátu konštrukciu islandských striech s trávnatými kobercami. Koberce sú uložené v dvoch vrstvách pričom prvá vrstva je trávnatou plochou položená smerom dolu a tvorí substrát pre hornú vrstvu. Konštrukcia je ešte horizontálne upevnená lanami, ktoré slúžia aj ako zavetrenie. Iným riešením takejto strešnej konštrukcie je použitie strešných tašiek naplnených 9l substrátu, ktoré slúžia ako nosiče vegetácie. Veľmi účinný systém ochrany proti zosuvu je použitie skladaného roštu z profilov z recyklovanej umelej hmoty.

Zelené strechy majú široké uplatnenie, príkladom sú:
• Študentský internát, Stuttgart – Hohenheim
• Sídlisko Laher Wiesen, Hannover – Bothfeld
• Hotel Rogner, Bad Blumau, Rakúsko
• Swarowského múzeum sveta kryštálov, Wattens, Rakúsko
https://sk.wikipedia.org/wiki/Zelen%C3%A1_strecha

Kompostovacie toalety

Princíp a fungovanie:
Ako sa teda dá problém vyriešiť tak, aby bol zabezpečený štandardný komfort, hygiena a zároveň aby sme chránili životné prostredie a ešte aj ušetrili peniaze?
Vo Švédsku, krajine s tradične vysokým dôrazom na hygienu a životné prostredie boli pred 70 rokmi vytvorené tzv. domové kompostovacie toalety, ktoré sa odvtedy postupne rozširujú po celom svete. I na Slovensku je už možné nájsť príklady takýchto inteligentných riešení.

Čo sú kompostovacie toalety a ako fungujú?:
Kompostovacie toalety majú nesporné výhody a ich fungovanie je veľmi jednoduché.
Princíp tzv. „ekotoaliet“ je založený na oddelení tuhej a tekutej časti „odpadu“, ktorý sa do nich dostáva. Samotné suché „finálne produkty látkovej výmeny človeka“ nezapáchajú, zapácha iba moč zmiešaný s týmito produktami. Tento zápach je v prípade ekotoaliet zabezpečený oddelením tuhej a tekutej časti. Pevná zložka a papier skončí v špeciálnom odvetrávanom kompostovacom zásobníku. Podmienkou používania kompostovacej toalety je, že sa na záchode musí sedieť aj pri „malej“ - moč sa takto odvádza inou priehradkou cez príslušnú rúru do trativodu alebo žumpy. Ideálnym riešením je vývod do malej biologickej čističky odpadových vôd - trstinového jazierka.

Ako sme už spomenuli, tuhá časť padá do kompostovacieho zásobníka, kde sa rozkladá. Odpad dokonale rozložený na humus sa približne raz za dva roky vynesie na kompost. Vetranie v takejto toalete je zabezpečené buď vlastným ťahom vzduchu, alebo prostredníctvom pomocného ventilátora.
Tekutá časť - moč je svojou podstatou sterilnou tekutinou - neobsahuje nebezpečné látky a je možné s ním nakladať niekoľkými spôsobmi:
odviesť ho do zasiakavacej jamy. V tomto prípade vyplníme jamu o objeme 0,5 kubického metra štrkom a pieskom. Na povrch nasypeme hlinu;
odvodom do zásobníka umiestneného v zemi. Takto zachytený moč je možné použiť na zalievanie záhradky. Zriedeným roztokom moču s dažďovou, alebo inou vodou v pomere cca 1:8 môžete polievať napríklad trávnik alebo stromy. (moč obsahuje pre rastliny užitočné minerálne a stopové prvky a napr. repa, zeler či mangold majú tieto veľmi radi)
; odvodom do biologickej čističky odpadových vôd (biologického filtra).

Výhody riešenia:

• Úspora pitnej vody a peňazí - na splachovaní ročne ušetrí 4-členná rodina minimálne 20.000 litrov vody.
• Odpadá vyťahovanie žumpy = úspora peňazí.
• Odstráni sa nepríjemný zápach.
• Zisk kvalitného kompostu, použiteľného v záhrade.
• Možnosť lacnej svojpomocnej výstavby systému.

Vo svete sa používa niekoľko systémov kompostovacích toaliet, ktoré sa líšia spôsobom kompostovania odpadu. Za priekopníkov na ceste od latríny k modernej suchej toalete je možné považovať jednoduchý záchod zasypávaný pilinami (sawdust-toilet) a najmä švédsky kompostovací záchod Clivus-Multrum, ktorý sa používa vo Švédsku už od roku 1939. Súčasné komerčné toalety posúvajú suché záchody do luxusnej triedy. Najmä škandinávski tvorcovia sa na eko-toaletách skutočne "vyřádili". My Vám v skratke predstavíme zásady, podľa ktorých sa treba riadiť pri svojpomocnej výstavbe takejto toalety.

Kompostovací proces:
Hlavnou podmienkou je, aby v kompostovacom zásobníku predbiehal proces rozkladu za prítomnosti kyslíka (tzv. aeróbny rozklad) Tento proces je rýchlejší, dokonalejší a bez zápachu. Prívod vzduchu do zásobníka sa zabezpečí vetracou štrbinou s regulovateľným otvorom. Koniec vetracej rúry je chránený krytom proti dažďu a sieťkou proti hmyzu.

Princípy stavby:
Oddelenie tuhej a tekutej časti
Sedadlo je podobné bežným záchodom, poklop však musí byť dostatočne tesný, aby neprenikali zápachy a aby bol zabezpečený ťah odvetrávania. Odvádzanie moču je možné predelením záchodového otvoru pod sedadlom prepážkou - vpredu sa na odvod moču namontuje zberný lievik, z ktorého sa moč odvádza trubkou či hadicou, napríklad do vybudovaného jazierka - biologickej čističky odpadových vôd. Tuhá časť padá samospádom do kompostovacieho zásobníka.

Teplota v miestnosti
Proces kompostovania je ovplyvnený najmä prívodom vzduchu, zložením, vlhkosťou a teplotou kompostovaného materiálu. Teplota (v miestnosti, kde je uložený kompostovací zásobník) aspoň 18 °C zabezpečuje, že kompostovací proces prebieha ideálne. Pokiaľ je priemerná teplota v rozmedzí 10-18 °C, je vhodné tepelne izolovať kompostovací zásobník a prípadne zabezpečiť prívod teplého vzduchu do zásobníka, napríklad z vykurovanej miestnosti toalety.

Biologická čistička
Moč spolu s vodou z kúpelne a kuchyne a vodou z odkvapu je možné vyčistiť vo vlastnoručne vytvorenej jednoduchej biologickej - koreňovej čističke vôd. Voda preteká samospádom (potrubím) do umelo vytvoreného jazierka, do ktorého nasadíme trstinu, prípadne iné vodné rastliny (pálka, sitina, kosatec a podobne). Baktérie žijúce na koreňoch týchto rastlín sa radi postarajú o dokonalé vyčistenie vody, ktorá môže potom - vyčistená - pokojne vytekať do záhrady.

Kam umiestniť stavbu - v interiéri
Tento systém vyžaduje pivničné alebo voľné priestory pod toaletou, kvôli umiestneniu kompostovacieho zásobníka, ktorého plocha je zhruba 100x200 cm a výška 150 cm. Voľné priestory sa musia nachádzať priamo pod toaletou, aby bol zabezpečený voľný pád tuhých častí do zásobníka.

Legislatíva
Zo stavebného hľadiska sa kompostovacia toaleta môže klasifikovať ako drobná stavba. Druh stavby - hygienické zariadenie. Na jeho výstavbu nie je potrebné stavebné povolenie. O stavbe je však potrebné upovedomiť príslušný obecný úrad a predložiť nákres stavby a projektovú dokumentáciu.
https://www.alter-nativa.sk/index.php?akcia=zobraz&id=130&subm=6