Kozia farma

Koza domáca
V slovenskom poľnohospodárstve je to menej významné hospodárske zviera, jej chov je v prevažnej miere iba doplnkovým odvetvím živočíšnej výroby. Bežnejší je chov kôz menšími chovateľskými subjektami, alebo u súkromných osôb. Koza poskytuje hodnotné mlieko, mäso, kožu, rohovinu.
Fyziologická charakteristika
Rektálna teplota tela kozy domácej sa pohybuje v rozpätí 38,5 - 41 °C. Dospelá koza má 12 - 20 nádychov za minútu, kozľa až 20 - 40 nádychov. Pulz kôz sa pohybuje v rozpätí 70 - 80 úderov za minútu. Systolický krvný tlak ssa pohybuje v rozpätí 15 - 19 kPa, diastolický 9 - 13 kPa.
Koza patrí medzi prežúvavce, to znamená že potrava sa z bachora (časť zloženého žalúdka prežúvavcov) vracia do ústnej dutiny na dôkladné prežutie. Má to predovšetkým význam v trávení vlákniny. Prežúvanie sa u kôz dostavuje po 15 - 45 min. po nakŕmení. Potrava sa dostáva späť do ústnej dutiny reflexným procesom - vyvrhovaním, kedy hrubé krmivo dráždi baroreceptory tlakom a tangoreceptory dotykom v sliznici bachora. Vyvrhnutie potravy z bachora, jeho opätovné prežutie a prehltnutie sa nazýva prežúvací cyklus. Dĺžka prežúvania jedného sústa závisí od hrubosti krmiva a množstva vlákniny. Po prehltnutí nasleduje 3 - 5 sekundová pauza medzi ďalším prežúvacím cyklom. Jedno prežúvacie obdobie trvá pol až jednu hodinu, v priebehu 24 hod. sa zopakuje 6 - 8 prežúvacích období.
Pohlavný cyklus trvá 18 - 23 dní, ruja trvá 1-1,5 dňa, v prípade že nedôjde k oplodneniu, opakuje sa po troch týždňoch. K ovulácii vajíčok dochádza ku koncu ruje, preto je doba vhodná na pripúšťanie alebo insemináciu v druhej polovici ruje. Gravidita trvá v priemere 150 dní, rozpätie 140 - 155 dní. Dĺžka plodu v 30. dni gravidity je cca 1,4 cm a v 145. dni 43 cm. Laktácia (produkcia mlieka) trvá približne 300 dní.

Význam chovu kôz
Chov kôz je na Slovensku realizovaný predovšetkým pre ich mliekovú úžitkovosť. Najbežnejšie chované plemená kôz u nás by podľa plemenných štandardov mali dosahovať 900 - 1000 kg mlieka za rok. Ak sa prihliadne na živú hmotnosť kozy, tak môžeme konštatovať, že ralatívne dosahuje najvyššiu dojnosť z hospodárskych zvierat, až 10 - 20 násobok živej hmotnosti.
Chov kôz na Slovensku po prudkom poklese stagnuje, v roku 2000 bolo do kontroly mliekovej úžitkovosti zapojených 16 chovov, v roku 2003 a 2004 to boli len tri chovy a v roku 2005 štyri chovy. Ku koncu roka 2005 sa na Slovensku chovalo 39,6 tis. kôz [1]. Najväčším problémom v chove kôz je v podstate neexistujúci trh kozích produktov. Veľkokapacitné mliekárne kozie mlieko nespracovávajú. Aj preto je chov kôz na Slovensku prevažne doménou drobnochovateľov s počtom zvierat do 10ks v stáde. Je však potrebné dodať, že koza je veľmo spoločenské zviera, neznáša samotu a dokáže si vytvoriť silný vzťah s ošetrovateľom. Úžitkovosť kôz z individuálnych chovov je dvojnásobne vyššia ako z veľkochovov.
Kozľacie mäso je druhým významným produktom chovu kôz. Tento artikel sa v prevažnej miere vyváža, hlavne v podobe mliečnych kozliat (kozľatá vo výkrme pred odstavením od matky, nazývané aj veľkonočné pre hlavné obdobie predaja). Na Slovensku nemá konzumácia kozľaciny ani kozieho mäsa veľkú tradíciu, v slovenských kuchyniach takmer úplne chýba. Spotreba kozieho mäsa na Slovensku nie je presne udávaná, hodnotí sa spolu s ovčím mäsom. Vychádzajúc z bilancie, spotreba kozieho mäsa v roku 2004 bola 0,06 kg na 1 obyvateľa [1]. Vývoz kozieho mäsa je však na lepšiej úrovni. V roku 2005 sa vyviezlo 43,1 ton kôz v živej hmotnosti. Prevažne do Talianska, Rakúska a Írska[1].
Na druhej strane chov kôz vo svete zaznamenáva vzostup. Hlavne v USA sa prudko zvyšuje spotreba kozích produktov, na trhu je ich nedostatok čo sa odráža aj na ich cene. Trendy v zdravej výžive smerujú ku konzumácii zdravých, dieteticky odporúčaným produktom vyznačujúcim sa nízkym obsahom tuku. Tieto požiadavky v plnej miere spĺňa kozľacie mäso. Na druhej strane kozie mlieko a hlavne kozie syry s rôznymi príchuťami a spôsobmi spracovania patria k vyhláseným svetovým lahôdkam. V spotrebe kozíchsyrov vynikajú hlavne Francúzi.

Odborné názvoslovie
Samica je koza, samec cap, vykastrovaný samec je chňup, mláďa je kozľa. Obdobie od oplodnenia po pôrod je kotnosť, pôrod sa nazýva aj okotenie. Obdobie produkcie mlieka sa nazýva laktácia. Maštaľ určená pre chov kôz je kozín.

Niektoré plemená kôz

Hnedá koza krátkosrstá
Mliekové plemeno stredného telesného rámca. Sfarbenie tela je hnedé s pruhom sýtej farby po celej dĺžke chrbta až po koniec chvosta. Čierny trojuholník za ušami je charakteristickým znakom plemena. Mulec (pysky), vnútro uší, brucho, holeň (dolná časť končatiny) a paznechty sú čierne. Existujú farebné odtiene červenohnedá, škoricovohnedá a tmavohnedá. Pôvodne bolo plemeno striktne bezrohé, dnes je rohatosť oboch pohlaví povolená. Živá hmotnosť kôz je 50-55 kg, capov 70-85 kg, výška na kohútiku kôz 65-75 cm, capov 70-80 cm. Kozy sú chované prevažne v podhorských a horských oblastiach.Dojivosť kôz 800-900 kg mlieka, tučnosť 3,6 %, bielkovín 2,7 %, plodnosť 170-190 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 15 kg, denný prírastok v odchovu a výkrmu 170-190 g.

Biela koza krátkosrstá
Mliekové plemeno, vyšľachtené v prvej polovici 20. storočia prevodným krížením pôvodných miestnych rázov s dováženými capmi sánskeho plemena zo Švajčiarska a Nemecka. Kontrola úžitkovosti bola začatá v roku 1928. Kozy sú stredného až väčšieho telesného rámca. Živá hmotnosť kôz 50-60 kg, capov 80-90 kg, výška na kohútiku u kôz 70-80 cm, capov 75-85 cm. Dojivosť kôz 800-1000 kg mlieka, tučnosť 3,7 %, bielkovín 2,7 %, plodnosť 180-200 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 15 kg, denný prírastok v odchovu a výkrmu 180-200 g.

Burská koza
Juhoafrické plemeno s mäsovou až kombinovanou úžitkovosťou (mäso, mlieko, koža) a dobrou plodnosťou. Kozy sú väčšieho telesného rámca s dobrým osvalením a pevnou konštitúciou. V rámci plemena sa chovajú tri typy:
a) obyčajná búrska - stredného telesného rámca, krátkosrstá, rohatá, bielej farby s hnedými škvrnami na hlave a krku,

b) dlhosrstá - väčšieho telesného rámca s hrubšou konštitúciou,

c) bezrohá - nejednotného zafarbenia. Živá hmotnosť kôz 60-70 kg, capov 80-90kg. Jedince s modrou farbou očí sú náchylné na stres, hlavne pri manipulácii so zvieratami. Z tohto dôvodu sú z chovu vyraďované. Plodnosť je 160-180 %, živá hmotnosť kozliat v 70 dňoch veku 17 kg, denný prírastok v odchove a výkrme 200-220 g, produkcia mlieka za laktáciu 400-500 kg.

Alpínska koza
Typické dojné krátkosrsté francúzske plemeno stredného telesného rámca zo skupiny alpských kôz, označovaných synonymom „Francúzska alpská“. Výška na kohútiku u kôz 70-90 cm, u capov 90-100 cm, ž.h. kôz 50-80 kg, capov 80-100 kg. Plemeno sa chová vo viacerých farebných odtieňoch. Produkcia mlieka 700-800 kg(rekord 2400 kg) ,tuk 3,3%, bielkoviny 3,5%, plodnosť 170-180%.

Anglonubijská koza
Je to mliečne plemeno kôz vyšľachtené v 19. storočí krížením anglických a orientálnych plemien: Chitral Jamnapari, Zaridi. Plemenná kniha bola založená v roku 1890. Plemeno je veľkého telesného rámca na vysokých nohách. Oblúkonosá hlava má charakteristické dlhé, široké a zvislé uši. Rohatosť nie je typickým pohlavným znakom. Srsť u capov je málinko dlhšia, kozy sú krátkosrsté. Povolené sú všetky farby vrátane ich kombinácií. Živá hmotnosť je u kôz 60-80 kg, capov 90-100 kg. Okrem Anglicka sa chovajú v Írsku, Austrálií, Kanade, USA, Južnej Amerike a na blízkom východe ale teraz sú rozšírené už po celom svete. Plemeno sa vyznačuje vysokou plodnosťou a vynikajúcou mliečnou užitkovosťou. Priemerne za laktáciu vyprodukuje 1200-1500 litrov mlieka s denným nádojom až 5-6 litrov pri vysokej tučnosti 4,8% ( rozpätie 3,7-6,7% ) a obsahom 3,8% ( 2,7-4,4% ) bielkovín. Svojím zložením predstavuje mlieko výbornú základnú surovinu na výrobu syrov a mliečnych výrobkov. Vo väčšine prípadov sa využíva ku kríženiu s inými plemenami kôz pre zvýšenie mliečnej a mastnej užitkovosti.

Pre zaujímavosť :
Koza Malpas Melba tohto plemena podľa literatúry má oficiálny svetový rekord 3024 litrov mlieka za laktáciu.
Obrovský záujem bol v Afrike po väčšom počte čistokrvných kôz i po zušľachtilých miestnych kozách pre účely chovu a šľachteniu podnietila charitatívnu organizáciu FARM-Africa k tomu, aby zverejnila naliehavú výzvu ,,Give a Goat ´´. Čistokrvné kozy exportované z Veľkej Británie do Afriky vďaka darom britských farmárov krížené s kozami miestnych afrických stád sú tak úspešné pri zvyšovaní dojivosti, že po celej východnej a južnej Afrike sa vytvoril dlhý poradovník žiadateľov o zušľachtené zvieratá. Keď boli britské plemená kôz Toggenburg a Anglo Nubian krížené zo stádami kôz drobných farmárov z Keni a Etiopie v rámci projektu organizácie FARM-Africa pre zušľachťovanie mliečnych kôz, zvýšila sa dojivosť až 12-krát.

Mohérová koza
Ázijské plemeno ktorého hlavná úžitkovosť je v produkcii mohérovej srsti označovanej aj ako angorská vlna. Srsť má vysoký lesk, mesačný prírastok je 2,5 cm za mesiac. Kozy sa strihajú dva krát ročne. Plemeno je malého telesného rámca, kozy sú v kohútiku vysoké menej ako 50cm. Obe pohlavia sú rohaté, u capov sú rohy špirálovite stočené dozadu. Farba srsti kôz je prevažne biela, v niektorých častiach sveta sa chovajú zvieratá aj v iných farebných odtieňoch. Nízka plodnosť 100 - 110 % a mliekovosť kôz 70-100 kg mlieka za 5-6 mesiacov má z hľadiska úžitkovosti druhoradý význam. Striž kôz za 6 mesiacov dosahuje 3-4 kg, u capov je to až 5-6 kg, dĺžka srsti 12-15 cm.

Kašmírska koza
Plemeno je malého telesného rámca, obe pohlavia rohaté, k plemenným znakom patria dlhé zvislé, široké uši. Živá hmotnosť kôz 35-45 kg, capov 55-60kg. Výška na kohútiku u capov 65-70 cm, kôz 55-60 cm. Srsť tohto plemena je charakteristická svojou mohérovou podsadou, ktorá sa pravidelne vyčesáva. Preferovaná je biela podsada, ale môže byť aj čierna. Plemeno má vysokú plodnosť, až 140 - 160 %. Produkcia mohéru u kôz je 200 - 400g u capov vyše 500g.

Kamerúnska koza
Je zakrpatené plemeno kôz, živá hmotnosť je 15 - 25 kg. Sú veľmi nenáročné a skromné. Hlavný úžitok je v spásaní nekvalitných pasienkov. Z produktov sa využíva len mäso. Chovajú sa prevažne v ZOO ako okrasné zviera.

Chov kôz
Ustajnenie kôz musí vyhovovať určitým zoohygienickým požiadavkám. Kozín musí chrániť zvieratá pred nepriazňou počasia, nesmie v ňom byť prievan. Musí byť však zabezpečené pravidelné vetranie chovných priestorov. Zvieratá musia mať vždy suchú podstieľku alebo čisté rošty. Každé zviera musí mať prístup k čistej pitnej vode v neobmedzenom množstve, kozám sa pridáva aj tzv. liz, teda kamenná soľ na olizovanie. V kozíne sú umiestnené jasle na objemové krmivo, kozám sa denne podáva kvalitné seno. Prídavok jadrového krmiva sa podáva v kozíne zo žľabov, alebo častejšie pri dojení. Kozy sa doja dva krát denne.
Koza je vynikajúce pastevné zviera, dokáže spásať aj mnohé buriny a bodliaky, ktoré ostatné druhy hospodárskych zvierat nechávajú nedotknuté. Spásajú aj väčšie i menšie náletové dreviny, čím významne ovplyvňujú kvalitu pasienkov. Oproti ovciam má dobre vyvinutý orientačný zmysel, preto sa do stád oviec zaraďuje koza, ktorá dokáže stádo doviesť z pasienka domov. V čase kotenia slúžia kozy aj ako dojky pre jahňatá.
https://sk.wikipedia.org/wiki/Koza_dom%C3%A1ca

Výživa kôz
Výživa je rozhodujúcim činiteľom ktorý, ovplyvňuje úžitkovosť. Odlišné požiadavky na výživu kôz v porovnaní s hovädzím dobytkom, ale aj ovcami sú spôsobené odlišnou anatomickou skladbou a funkciou tráviacich orgánov. Kozy majú v porovnaní s ostatnými prežúvavcami väčší bachor, dlhšiu dobu mechanického spracovania a prežúvania, dlhšiu dobu trávenia a trochu odlišné mikrobiologické pochody v bachore. Preto sú kozy schopné prijímať a efektívne využívať väčšie množstvá objemových krmív s vysokým obsahom vlákniny. Pri skrmovaní kvalitných objemových krmív kozami a ovcami je stráviteľnosť takmer rovnaká, ale pri skrmovaní objemových krmív s vyšším obsahom vlákniny je podstatne vyššia stráviteľnosť a spotreba pri kozách. Adaptačný mechanizmus na chudobné podmienky výživy je pri kozách účinnejší ako pri ovciach, čo im umožnilo prispôsobiť sa životu vo všetkých oblastiach od nížin až po polopúšte a púšte. V porovnaní s ostatnými prežúvavcami kozy preferujú podstatne širšie spektrum krmív, sú selektívnejšie pri pastve a neustálym hľadaním lepšej pastvy sa znižuje jej efektivita. Pri maštaľnom kŕmení sa selektivita pri výbere krmív obmedzuje na minimum, čím sa zvyšuje efektívnosť maštaľného celoročného systému kŕmenia. Kozy sú veľmi citlivé na kvalitu predkladaných krmív najmä na plesnivé, nahnité, zaparené alebo ináč znečistené, preto je nutné takéto krmivá vylúčiť z kŕmneho procesu, aby nedošlo k narušeniu zdravotného stavu. Výživou je potrebné:
• pokryť požiadavky zvierat na zaistenie maximálnej úžitkovosti,
• dodržať maximálnu stabilitu kŕmnej dávky a tým zabezpečiť aj stabilné organoleptické vlastnosti mlieka.
Pri zabezpečovaní výživy kôz je potrebné zohľadňovať aj systém chovu. Pri celoročne stabilných systémoch chovu dojných kôz je snahou chovateľov v maximálnej miere aplikovať zmesné kŕmne dávky obdobne ako pri chove dojníc, zostavovaných v súlade s reprodukčným stavom zvierat a nutričnými požiadavkami na dosahovanú úžitkovosť s vyrovnaným pomerom jednotlivých komponentov kŕmnej dávky zaisťujúcej maximálnu produkčnú účinnosť.

Kŕmenie kôz
V našich podmienkach pri chove kôz prichádzajú do úvahy polointenzívny a intenzívny systémy výživy.

Počas reprodukčného cyklu
Pri racionálnej výžive kôz, podobne ako u dojníc je potrebné rešpektovať meniace sa požiadavky na potrebu živín najmä z hľadiska meniacej sa úžitkovosti a postupu gravidity. Najdôležitejším obdobím v chove kôz na zabezpečenie plnohodnotnej výživy je obdobie posledných dvoch mesiacov gravidity a začiatok laktácie, najmä prvé dva mesiace.
So zvyšujúcou sa úžitkovosťou po pôrode stúpajú nároky na energetické a živinové požiadavky, pritom príjem krmiva v tomto období stúpa pomaly a dosahuje vrchol až okolo 40. dňa. Energetický a živinový deficit na začiatku laktácie kozy vyrovnávajú odbúravaním telesných zásob. Obdobne ako u oviec platí aj u kôz, že počas tohto obdobia by pokles živej hmotnosti nemal klesnúť viac ako 10 %. Väčšia strata sa nepriaznivo prejaví na ďalšom priebehu laktácie a často aj na narušení zdravotného stavu. V tomto období platí, že počas posledných dvoch mesiacov gravidity je potrebné skrmovať najkvalitnejšie objemové krmivá s nízkym obsahom vlákniny a vysokou koncentráciou živín s prídavkom potrebného množstva kŕmnych zmesí. Výživa počas kritických období reprodukčného cyklu je uvedená v kapitole Výživa oviec a v plnej miere sa vzťahuje aj na výživu kôz.

Polointenzívny kombinovaný systém
Vychádza z kombinácie ustajnenia a kŕmenia konzervovanými krmivami v maštaľných priestoroch v zimnom období a pastevným chovom v letnom období. Tento systém chovu je v našich podmienkach aktuálny najmä z hľadiska využívania veľkých plôch zanedbaných a náletom drevín zarastených pasienkov, ktoré môžu poskytnúť veľmi pestrú skladbu kŕmnej dávky pre pasúce sa stáda kôz. Pestrý pasienkový porast s možnosťou oštipávania výhonkov drevín môže pre kozy poskytnúť množstvo živín potrebných na záchovu a na produkciu až 2,5 kg mlieka denne. Podmienkou pre dosiahnutie vysokej úžitkovosti je dosiahnutie vysokého príjmu sušiny krmív. Príjem sušiny u kôz sa mení v závislosti od úžitkovosti, živej hmotnosti, kondícii, mesiaca gravidity, druhu krmiva, vegetačného štádia a kvality objemového krmiva. Je výslednicou súboru fyziologických vlastností zvieraťa a kvality a druhu krmiva. Pre dosiahnutie vysokej úžitkovosti pri skrmovaní zelených krmív alebo pasení pri vysokej selektivite kôz je potrebné poznať príjem a preferovanie jednotlivých druhov rastlín a bylín. Príjem sušiny jednotlivých druhov zelených krmív u kôz skrmovaných ako samotné objemové krmivo popri stabilnej dávke 0,7 kg sušiny jadrových krmív je uvedená v nasledujúcej tabuľke.

Príjem sušiny z jednotlivých zelených krmív kozami (Morad-Feher P., 1991)
Krmivo Štádium laktácie (dní) g/H0,75 (H= Živ. hot.) kg sušiny(ks/deň )
Mätonoh talianský 60 - 160 82 (60-101) 1,77 (1,3-2,2)
Kostrava lúčna 60 - 160 68 (62- 75) 1,46 (1,3-1,6)
Lúčna tráva 60 - 160 5 (59- 81) 1,40 (1,3-1,8)
Lucerna siata 60 - 160 103 (69-157 2,22 (1,5-3,4)
Ďatelina lúčna 60 - 160 93 (60-118) 2,00 (1,3-2,5)
Zmeska (ovos+vika) 130 - 150 79 (51-150) 1,70 (1,1-3,2)
Kukurica 160 - 200 81 (63- 99) 1,74 (1,3-2,1)

Pri dobre organizovanej pastve na pestrom pasienku kozy spotrebujú až 2 kg sušiny krmiva denne.
Spásanie rôznych druhov rastlín z pastevného porastu kozami počas pastevnej sezóny (Morad-Feher P., 1991)

Druh rastliny Jar Leto Jeseň
Trávne porasty
Ovsík obyčajný 81 - 100 % 81 - 100 % -
Mätonoh trvací 81 - 100 % 81 - 100 % 81 - 100 %
Reznačka laločnatá 61 - 80 % 41 - 60 % 81 - 100 %
Kostrava lúčna 61 - 80 % 41 - 60 % 81 - 100 %
Timotejka lúčna 41 - 60 % 1 - 20 % 1 - 20 %
Lipnica lúčna 41 - 60 % 1 - 20 % 1 - 20 %
Ďateloviny
Vika siata 21 - 40 % 61 - 80 % bez príjmu
Ihlica trnista 81 - 100 % 1 - 20 % 1 - 20 %
Ďatelina lúčna 1 - 20 % 1 - 20 % bez príjmu
Ďatelina plazivá bez príjmu bez príjmu bez príjmu
Ostatné druhy
Trnka 81 - 100 % 61 - 80 % 81 - 100 %
Marinka voňavá 81 - 100 % 61 - 80 % 1 - 20 %
Bodliak 81 - 100 % 81 - 100 % -
Čakanka 61 - 80 % 81 - 100 % 1 - 20 %
Púpenec roľný 1 - 20 % 81 - 100 % 1 - 20 %
Mrkva 41 - 60 % 61 - 80 % bez príjmu
Fenikel 1 - 20 % 81 - 100 % 81 - 100 %
Hloh obyčajný 61 - 80 % 41 - 60 % 61 - 80 %
Hlaváč roľný 61 - 80 % 61 - 80 % -

Kozy by sa mali pásť na intenzívnych pasienkových porastoch v oplôtkach s pestrým zložením porastu, aby sa dosiahol jeho vysoký príjem. Mal byť obsahovať cca 30 % ďatelinovín a 40-50 % nízkych tráv, okrem toho by mal obsahovať aj vysoké trávy a preferované byliny.
Intenzívny maštaľný chovu kôz
V poslednom období v chovateľsky vyspelých krajinách sa pri chove dojených kôz v značnej miere rozšíril špecializovaný celoročne vyrovnaný maštaľný systém chovu skrmovaním zmesných kŕmnych dávok zostavených z konzervovaných krmív alebo v kombinácii s čerstvými krmivami v letnom období. Tento systém je nákladnejší, ale toto negatívum je vyvážené dosahovanou vysokou úžitkovosťou a stabilnými dobrými organoleptickými vlastnosťami mlieka a výrobkov.
Pri tomto spôsobe chovu počas dojnej periódy odporúčame postupovať podľa obdobných zásad ako pri skupinovom kŕmení dojníc. Pri chove kôz je taktiež vhodné vytvárať úžitkovo vyrovnané skupiny s početnosťou 25 až 50 kusov, podľa spôsobu ustajnenia a kapacity dojárne.
https://www.agroporadenstvo.sk/zv/kozy/kozy02.htm

Reprodukcia kôz
Koza patrí do skupiny zvierat so sezónnou pohlavnou aktivitou. V našich podmienkach sa najväčšia pohlavná aktivita dosahuje v mesiacoch august až december. U mladých kozičiek nastupuje sezóna skorej ako u starších zvierat. Puberta nastupuje pri kozičkách v 5.-6. mesiaci veku a pri capkoch v 4.-5. mesiaci. Odporučený vek pri prvom pripustení je 7 mesiacov a pri capkoch sa zaradenie do reprodukcii odporúča vo veku 15. mesiacov.
Pohlavný cyklus
Dĺžka pohlavného cyklu u kôz je v priemere 20 dní s rozpätím od 18-24 dní. Proestrus trvá 3 dni, estrus 1-3 dni, metaestrus 3 dni a diestrus 12-15 dní. Ovulácia nastupuje asi 36 hodín od začiatku ruje.
V tomto čase dochádza pri kozách k zmenám správania sa, t.j. sú nekľudné, často močia, vrtia chvostom a zo zdurených červených vonkajších pohlavných orgánov je badateľný výtok hlienu. Nestála a nepravidelná ruja vyvolaná od septembra do decembra sa považuje za abnormálnosť (cysty). Anestrálne obdobie (pohlavný kľud) je čas, kedy kozy nevykazujú ochotu páriť sa. Pri kozách sú tri obdobia:
1. sezónne,
2. laktačné,
3. popôrodné.

Kotnosť a kotenie
Kotnosť u kôz trvá 150-154 dní. Po pripustení ju môžeme zistiť na 25. deň sonograficky sondou zavedenou do rekta alebo zvonku v mieste slabiny, ultrazvukovým prístrojom na 40.-60. deň, palpáciou tlakom v 3. mesiaci po oplodnení.
Príznakom blížiaceho pôrodu v predpôrodnom štádiu je zväčšovanie vemena, uvoľňovanie panvových väzov, nekľud, striedavé vstávanie a líhanie, tlačenie, prešľapovanie a kopanie a békanie. Pôrod pri kozách nie je komplikovaný a nevyžaduje väčšinou žiadnu asistenciu. Otváracie štádium je 2-3 hodinové, vypudzovanie trvá 10-30 minút s prestávkou pri dvojičkách a trojičkách. Popôrodné štádium s vypudením lôžka trvá 2-14 hodín. Narodené kozľa je potrebné uvoľniť z
plodových obalov, najmä pri prvôstkách a ošetriť pupočný pahýľ vytlačením zbytkov krvi s následnou dezinfekciou.

Biotechnické metódy
Inseminácia je metódou individuálneho pripúšťania, umožňuje plošne využívať geneticky cenných jedincov podľa priparovacieho plánu a na základe úžitkovosti matiek. Pri kozách sa používa vnútrokrčková (intracervikálna) inseminácia, za použitia spekula, pomocou ktorého môžeme inseminovať v optimálnom čase. Najvhodnejší čas pre insemináciu je asi 12 hodín od začiatku ruje, kedy vaginálny hlien je jasný (číry), vláčny, vo väčšom množstve. Úspešnosť inseminácií závisí od odhadu správnej doby, kvality inseminačnej dávky a zručnosti inseminačného technika. Dávka by mala obsahovať 60-120 miliónov aktívne sa pohybujúcich spermií.

Synchronizácia ruje je metóda, ktorá umožňuje riadene vyvolať ruju pri väčšej skupine zvierat v sezóne a mimo nej. V zásade existujú dva spôsoby stimulácie ruje:
• prirodzená (zaradenie capa do stáda 2-4 týždne pred očakávaným nástupom ruje, regulácie dĺžky svetelného dňa, atď.),
• umelá (využitie hormonálnych prípravkov).
Hormonálne prípravky sa v sezóne a aj mimo nej najčastejšie používajú vo forme poševných hubiek alebo poševných vložiek, ktoré sa zakladajú do pošvy na dobu 16-18 dní. Pred ich vyberaním (24 hod.) sa aplikuje 400-600 I.C. PMSG. Ruja sa objavuje za 36-72 hodín. 10-12 hodín od začiatku ruje je vhodná doba na insemináciu.
Prenos embryí je moderná reprodukčná technológia, umožňujúca plošnejšie využitie geneticky cenných kôz (matiek - darkýň). Základom metódy je získanie väčšieho počtu embryí po superovulácii, ktoré sa prenesú do geneticky menej hodnotných zvierat - príjemkyň. Spôsob získavania a prenosu embryí je chirurgický, s použitím anestézy a to buď metódou laparoskopie (využitie prístroja laparoskopu) alebo laparotómie, t.j. otvorenia dutiny brušnej chirurgickým rezom. Obe metódy sú odborne i finančne náročné a ich využitie pripadá do úvahy len pri geneticky veľmi cenných zvieratách.
https://www.agroporadenstvo.sk/zv/kozy/kozy03.htm

Technika a technológia chovu kôz
Technika chovu kôz, ale i technológia, je veľmi podobná ako v chove oviec.

Potreba ustajňovacej plochy pre rôzne kategórie kôz pri voľnom ustajnení (Vyhláška MP SR 230/1998)
Kategória kôz Plocha (m2.ks-1)
Koza 0,7 - 0,9
Koza s jedným kozľaťom do odstavu 1,2 - 1,4
Koza s dvoma kozľatami do odstavu 1,4 - 1,6
Chovné kozičky 0,5 - 0,7
Kozľa pred odstavom 0,3
Plemenný cap v individuálnom koterci 2,5 - 3,0

Plemenné capy je potrebné chovať oddelene od kôz v inom objekte, pretože pri ich prítomnosti by sa mohol dostať do mlieka zápach zhoršujúci jeho kvalitu.

Najmenšie plochy výbehov (Vyhláška MP SR 230/1998)
Kategória kôz Plocha (m2.ks-1)
Koza 1,5
Chovné kozičky 1,0
Plemenný cap 10,0

Rozmery kŕmnych žľabov, počet napájačiek a ich dĺžka (Vyhláška MP SR 230/1998)
Rozmery m. j. Kozy Chovné kozičky Plemenné capy
Dĺžka žľabu na 1 kus mm 350 - 400* 250 - 300 400 - 500
Dĺžka žľabu v dojárni mm 300
Šírka žľabu mm 400 - 450 400 - 450 400 - 450
Šírka dna žľabu1/ mm 350 350 350
Hĺbka žľabu mm 400 400 400
Šírka združeného žľabu mm 600 - 800 600 - 800 600 - 800
Výška zadnej hrany žľabu zo strany
kŕmnej chodby2/ mm 500 - 600 500 - 600 500 - 600
Počet kôz na 1 napájačku ks 15 - 25 40 15 - 25
výška hornej hrany napájačky
(napájadla) nad úrovňou podlahy3/ mm 500 - 600 500 500 - 600

*Podľa veľkosti a rohatosti kôz. 1/ Údaje platia pre jednostranný kŕmny žľab.
2/ Výška hornej hrany žľabu z kŕmnej chodby sa upravuje podľa požiadaviek použitého kŕmneho zariadenia. 3/ Napájačky riešiť s možnosťou posúvaním pri narastaní hlbokej podstielky. V každej ohrade musia byť dve napájačky

Požadované rozmery roštov (Vyhláška MP SR 230/1998)
Kategória kôz Šírka roštnice (mm) Šírka medzery medzi roštnicami (mm)
Koza 50 - 60 18 - 20
Plemenný cap 50 - 60 18 - 22

Zábrany kotercov pre chovné kozičky majú mať výšku 800-1 000 mm, pre kozy 1 300 mm a pre capov 1 500 mm. Produkcia mlieka je u kôz vyššia ako u oviec (700-900 l ročne), preto aj čas dojenia je dlhší a výkonnosť dojárni je oproti ovciam nižšia.
https://www.agroporadenstvo.sk/zv/kozy/kozy04.htm

Produkty z chovu kôz

Kozie mlieko
Je ťažiskovým produktom chovu kôz. Genofond slovenskej bielej kozy saanského typu má potenciálne schopnosti pre vysokú produkciu mlieka.
Z kvalitatívneho hľadiska je kozie mlieko v porovnaní s kravským mliekom veľmi málo odlišné. V zložení sú však určité rozdiely. Rozdiely sú aj medzi plemenami, jednotlivými zvieratami, ale aj počas laktácie.
Zloženie kozieho mlieka (Boroš, V., 1992)
Zložka mlieka Podiel v %
Sušina 12,6
Beztuková sušina 8,68
Tuk 3,80
Bielkoviny 2,90
Laktóza 4,08
Minerálne látky 0,85

Kozy konzumujú širokú škálu rastlín, s obľubou obhrýzajú mladšie výhonky kríkov, stromov, ba aj ich kôru. Tá obsahuje deriváty kyseliny salicylovej, ktoré sa dostávajú do mlieka a mobilizujú imunitný systém organizmu. Do mlieka prechádzajú aj aromatické látky, takže chuť kozieho mlieka je silne ovplyvnená výživou kôz.
Tuk kozieho mlieka je ľahšie stráviteľný ako kravského. Vytvára menšie guľôčky a má nižšiu schopnosť vystupovať na povrch. Obsah mastných kyselín s krátkym reťazcom, ktoré dodávajú koziemu mlieku špecifickú chuť a spôsobujú ľahšiu stráviteľnosť tuku, je vyšší ako v kravskom mlieku.
Bielkoviny kozieho mlieka postrádajú a S1 kazeín, ktorý sa nachádza v kravskom mlieku a ktorý spolu s niektorými zložkami mliečneho tuku spôsobuje u dojčeniec alergie. spôsobujú aj odlišnú a rýchlejšiu tvorbu sýreniny.
Kozie mlieko oproti kravskému obsahuje viac vápnika, horčíka, draslíka, fosforu i chlóru, má menej sodíka, železa, síry, a zinku. Neobsahuje kyselinu listovú, ktorá podmieňuje využitie železa na krvotvorbu. Kozie mlieko má vyšší obsah vitamínu A a B, hlavne riboflavínu, má ale nižší obsah vitamínu B6, B12 C a D ako kravské mlieko. Neobsahuje karotén, preto je vždy biele.
Je známe, že kyselina kaprónová, kaprylová a kaprínová majú liečebný charakter. Využívajú sa pri liečbe chorôb črevného systému, malsorbčných syndrómov, cystickej fibrózy, ale aj srdcových chorôb a problémov so žlčníkom. Pozitívne pôsobia pri výžive predčasne narodených detí. Obsah kyseliny kaprónovej je v kozom mlieku takmer dvojnásobný ako v kravskom mlieku, kyprylovej je viac ako dvojnásobný a kaprínovej takmer trojnásobný.

Kozie mäso
Pod pojmom kozie mäso všeobecne rozumieme :
• mäso mliečnych – veľkonočných, či vianočných kozliat
• mäso kozliat intenzívne vykrmovaných,
• mäso kozliat do 6-8 mesiacov veku, odchovaných na paši,
• mäso kozičiek do veku 18 mesiacov, vrátane capkov,
• mäso z vyradených kôz.
Pri nákupe jatočných kôz určité ohraničenia v oblasti hmotnosti, kvality, hygieny a zdravotnej nezávadnosti a pod. stanovuje technická norma STN 46 6231 Jatočné kozy. Norma rozlišuje v podstate len 2 kategórie:
• Jatočné kozy, do ktorej patria kozľatá, kozičky, capkovia do 12 mesiacov, kastráty, kozy určené na jatočné účely, capy staršie ako 12 mesiacov sa nenakupujú.
• Mliečne kozľatá, kde patria kozľatá obidvoch pohlaví vo veku do 3 mesiacov s čistou (nákupnou) hmotnosťou od 6 do 15 kg, ktoré majú úplný mliečny trup a sú odchované materským mliekom alebo mliečnymi kŕmnymi zmesami.
Jatočné kozy majú tieto triedy kvality: A - dobre mäsité zvieratá, B - stredne mäsité zvieratá, C - slabo mäsité zvieratá.
Mliečne kozľatá majú len 2 triedy kvality :
• A - kozľatá s dobre vyvinutým svalstvom
• B - kozľatá s menej vyvinutým svalstvom.
Kozie mäso, osobitne kozľacie patrí rovnako ako jahňacie medzi diétne druhy. Jeho energetická hodnota je 377 J, nižšiu má už len konské mäso 364 J. Obsah tuku je podobný ovčiemu, ale obsah bielkovín je vyšší. To sa prejavuje aj v obsahu aminokyselín, ktorých je 75,77-84,62 v 1 kg v jahňacieho mäsa a 92,58 g v 1 kg kozľacieho mäsa.
Obsah minerálnych látok je takmer rovnaký ako v jahňacom mäse, rozdiely sú len nepatrné a podobne možno hovoriť o obsahu mastných kyselín a vitamínov.
Porovnanie zloženia mäsa teľacieho stehna a kozľacieho chrbtového svalu (obsah v 1 kg) (Jandal, J. M., 1995)
Zložka Teľacie stehno Kozľací chrbtový sval
Bielkoviny v g 21,80 21,10
Tuk v g 3,00 2,07
Vápnik v mg 10,00 18,35
Železo v mg 2,40 12,63

Kozľacie mäso, osobitne z mliečnych kozliat pred Veľkou nocou a Vianocami je na svetových trhoch mäsa cenené rovnako ako mäso veľkonočných a vianočných jahniat.

Kože
Kozľacie a kozie kožky sú cennou surovinou pre spracovateľský priemysel od rukavičkárskeho počínajúc, cez obuvnícky, kožušnícky, na výrobu širokej škály odevných doplnkov, podšívok do obuvi i klobúkov, dekoračných doplnkov a pod.
Výťažnosť kože (plošná veľkosť) z našej dospelej kozy je 0,85 m2, typ cyperskej kozinky 0,65 m2, brazílskej a iránskej 0,60 m2, afgánskej, mongolskej a kenskej len 0,55-0,45 m2, čínskej – typ sečuan 0,40 m2 a Tsining len 0,35 m2. Indické kožky majú plošnú výťažnosť v rozpätí 0,24-0,45 m2.

https://www.agroporadenstvo.sk/zv/kozy/kozy05.htm