Kozia farma II.

Moja kozia farma
V budúcnosti by som si chcel založiť svoju vlastnú koziu farmu. Inšpiráciu som dostal na zahraničnej stáži, ktorá sa konala v Českej republike. Asi v polovici stáži sme navštívili koziu farmu v dedinke Šošuvka. Boli sme sa pozrieť na pasienky kde sa kozy pásli. Tam nám majiteľ kôz porozprával niečo o svojej farme. Mal na nej okolo tých 150 kusov kôz. Chová kozy plemena Biela koza krátkosrstá. Po jeho výklade sme odišli na farmu. Pri príchode na farmu sme boli usadený a farmár nám priniesol ich kozie výrobky ako napríklad kozí syr čerstvý, ochutený bazalkovým korením a pikantný syr, ďalším chodom bola tvarohová nátierka a ako dezert sme mali ich špecialitu zmrzlinu s džemom. Keď sme dojedli mohli sme si aj ich výrobky zakúpiť. Mnohý sme neváhali a hneď sme si kúpili ich dobroty.

Ako by som si svoju koziu farmu predstavoval ja sa vám pokúsim opísať. Dá sa povedať že už mám takú menšiu koziu farmu doma, ktorá je aj registrovaná a jej meno je : Kozia farma Eliška, skladá s desať členného stáda s toho je jeden cap. Všetky kozy a aj cap majú ušné známky. Kozičky sú s podielom Anglonubijskej krvi. Predávam kozí syr ale nie v takých množstvách ako veľká farma. Dojím a kŕmim ich dvakrát denne. Kŕmené sú senom, zelenou trávou a šrotom. Taktiež dostávajú aj rôzne vitamíny a minerálne látky a tiež majú prístup k soľným lízam.

Teraz vám už opíšem svoju koziu farmu, ktorú by som chcel vybudovať v budúcnosti. Svoju koziu farmu by som chcel vybudovať v blízkosti svojej rodnej dedinky Žemberovce. V tejto oblasti sa prevažne chová hovädzí dobytok, ošípané ale aj ovce. Kozy sa vo veľkom v tejto oblasti nechovajú ale v niektorých domácnostiach majú kozy len pre svoju vlastnú spotrebu. Podľa môjho názoru je krajina v okolí Žemberoviec pekná a je tam aj dosť trávnatých plôch na vypásanie a vybudovanie maštalí. Na svojej farme by som chcel chovať anglo-nubíjske kozy. Celý chov by som chcel mať registrovaný a ak by sa mi podarilo tak aj šľachtiteľský chov. Kozy by som chcel zapojiť do kontroly užitkovosti a a capov do kontroly dedičnosti. Na svojej farme by som choval kozy pastevným spôsobom ale ak by nebolo dosť pasienkov tak by som ich choval v maštaliach. Pásli by sa dva krát za deň a to dve hodiny ráno a dve hodiny večer. Ale ak by boli chované v tých maštaliach tam by boli kŕmené ráno a večer. Pri veľkom chove by sa zišli aj polia. Ak by sa mi podarilo nejaké tie polia kúpiť alebo sa dohodnúť s vlastníkom či by ich nedal do podnájmu aby som na nich vedel pestovať plodiny vhodné na skrmovanie pre kozy. Určite by som na poliach pestoval jačmeň, kukuricu, pšenicu, ovos, sóju a hrach tieto plodiny sú bohaté na uhlík, tuky, bielkoviny a hlavne budú kozám dodávať energiu. Musím ale myslieť aj na to čo budú kozy jesť cez zimu. Počas roka ich budem kŕmiť silážou alebo senážou, ktorú by som si vyrobil a tiež by dostávali šrot.. Cez zimu by boli kŕmené senom a väčším množstvom šrotu alebo zmesiek. Seno by som si sušil opäť sám. Celé obdobie kŕmenia by dostávali vitamíny a minerálne a soľné lízi. Zabudol som na to s koľko početného stáda sa má skladať moja farma. Chcel by som mať na farme min.150 kôz ale vždy keby bola nejaká dobrá príležitosť by som stav kôz zvýšil. Premýšľal som nad tým akým spôsobom by som pripúšťal kozy či inseminačne alebo prirodzene, ale asi by som si vybral pripúšťanie prirodzené. O kozách mám čo to už premyslené ale teraz by som opísal maštaľ a stavby na farme. Maštaľ by som si predstavoval tak aby kozy neboli privezované ale voľne ustajnené . Krmivo by sa im dodávalo pomocou dávkovacieho voza ktorý by sa naprogramoval tak aby vedel koľko krmiva má dať pre určitý počet kôz. Hnoj by sa s maštale vyberal 4 a viac krát do roka a to preto lebo kozy sa chovajú na vysokej podstielke a maju suchý trus nie je mokrý ako napríklad pri hovädzom dobytku. Po vyčistení hnoja by sa hnoj vyviezol na miesto kde by sa hnoj skladoval po dobu kým by sa nezapracovával do pôdy. Keď by sme pôdu hnojili hnojom od kôz bolo by to hnojenie organickým hnojivom, neboli by to žiadne chemické látky. Lenže ak by som kozy choval pastevným odchovom tak by som nemal také veľké množstvo hnoja ako pri maštaľnom chove a pôdu by som musel hnojiť chemickými látkami. Ďalej čo by som chcel aby mali kozy v maštali sú kefy, o ktoré by sa kozy mohli škrabať. Na strechu by boli pripevnené ventilátory, ktoré by prefukovali maštaľou aby v nej bolo v čase teplých dní trošku chladnejšie. Pri chove, v ktorom by bolo 150 kusov kôz a viac by musela byť aj dojáreň. Ja by som do svojej farmy dal rybinovú dojáreň. Počas dojenia by neboli fixované kozy ale dostávali by určité množstvo šrotu aby vydržali do konca dojenia. Mlieko by bolo potrubím odvádzané do chladiaceho tanku kde by sa okamžite schladilo na 4-5 stupňov celzia. V chladiacom tanku by bolo po dobu, kým sa nezačne spracovávať.

Kozie mlieko je veľmi zdravé : Účinky kozieho mlieka sa v posledných rokoch spomínajú najmä v súvislosti s onkologickými chorobami. Veda však doposiaľ jasne nepotvrdila, že by kozie mlieko rakovinu vyliečilo. Určite nie je však zanedbateľná skutočnosť, že koza nikdy neochorie na túto chorobu. Jej organizmus je schopný vyrobiť si účinné protilátky. Rakovinu nedostali ani kozy, ktoré prežili výbuch atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki.

Rozdiely kozieho a kravského mlieka možno zhrnúť do troch bodov.
Keď sa bielkovina kozieho mlieka dostane do žalúdka a tu sa spolupôsobením kyseliny soľnej zráža, vytvorí našuchorený vločkovitý útvar. Naproti tomu kravský kazeín vytvorí pevnú zrazeninu, s ktorou majú tráviace enzýmy ťažšiu prácu. Rýchlejšie a menej namáhavé trávenie kozieho mlieka ocenia najmä tí, ktorí sú po operácii tráviaceho ústrojenstva, a majú v ňom zápal alebo iné ťažkosti.
Ďalšia výhoda kozieho mlieka je , že jeho tuk je sústredený v tukových guľočkach o polovicu menších, ako má kravské mlieko. Je ich preto podstatne viac a spolu vytvárajú väčší povrch, na ktorý môžu enzýmy štiepiace tuk lepšie pôsobiť. Trávenie uľahčuje aj to, že tuk kozieho mlieka má jemnejšie bunkové membrány. Tieto výhody sa týkajú nielen mlieka, ale aj všetkých jeho výrobkov.
A napokon, ostatná výhoda vyplýva priamo z kozieho naturelu. Koze chutí všetko, od rôznych jedovatých rastlín, ktoré ostatné zvieratá nespásajú, cez kôru stromov až po lepenku. Zvedavosť a apetít je zároveň kozou prednosťou. Spasie aj semená a buriny, ktoré obsahujú veľké množstvo rastlinných alkaloidov. Tie sú podstatou prírodných liečiv. Ich zložky bez zmeny prechádzajú do mlieka a odtiaľ do organizmu. Výskumníci hovoria, že práve to je podstatou liečivých účinkov kozieho mlieka.
Kozie mlieko má menej alergizujúcich látok, hodí sa preto pre deti, ktoré neznášajú kravské. Kozie mlieko však nesie riziko encefalitídy. Kliešte má koza veľmi často, pretože obžiera kríky, kde sa bežne vyskytujú. Preto sa odporúča mlieko pasterizovať (tzv. šetrná pasterizácia: 72° po dobu 30 sekúnd). Na mlieku sa nič nezmení, len sa deaktivujú niektoré enzýmy na trávenie a takých je veľa, takže nebudú chýbať. Ubudne aj trochu vitamínu C. Bezpečnosť je však dôležitejšia.

Na farme nesmie chýbať aj miestnosť na spracovávanie mlieka. Predával by som čiste len pasterizované mlieko, vyrábal by som syry čerstvé ale aj údené, bryndzu, tvaroh, rôzne pomazánky a nátierky a nejaké tie sladké dobroty. Všetky produkty ktoré by som vyrábal by som balil do vákuovaných balení a do plastových nádobiek s logom mojej farmy. Nesmiem zabudnúť na to, keď sa kozy okotia čo s kozliatkami. Po odstave by sa prevreli do menšej maštale kde by mohli dospievať a po určitom čase by sa oddelili kozičky od capkov. Aj dospelé kozy by boli oddelené od dospelých capov iba v čase ruje by sa púšťali capkovia ku kozám. Keď by som mal ten šľachtiteľský chov tak na porážku by som kozliatka určite nedal. Zvieratá so šľachtiteľských chovoch sú aj drahšie ako s normálnych chovov. Asi by som sa snažil ich radšej predať. Niektoré kozliatka by som musel vyselektovať do chovu aby v ňom neboli stále tí istý jedinci či to budú kozičky alebo capkovia. Po čase by sa zapojili do stáda.

Na svojej farme by som tiež chcel chovať aj iné zvieratá ale nie v takom veľkom množstve ako kozy. Určite by som tam mal sliepky, ak by sa mi podarili nakúpiť sliepky plemena Araukana sú to sliepky, ktoré znášajú vajcia zo zelenkastou škrupinou a majú menší obsah cholesterolu. Tie by som následne tiež rozmnožoval. Kúpil by som si liaheň aby som mohol vajcia odoberať v čase párenia sliepkam a dávať ich do liahne. Kuriatka sa liahnu 21 dní. Chcel by som aj kačice pre vlastnú spotrebu a malo by to byť plemeno Pižmová kačka. Kačiatka tohto plemena sa liahnu na 32 deň. Aj tie by som si liahol. Kúpil by som si na farmu aj okrasné husi, ktoré by sa prechádzali po farme. V malom by som chcel chovať aj zajace plemena Francúzsky baran. Medzi kozami by som chcel aby sa páslo aj zopár oviec plemeno by to malo byť Východofrízska ovca. A mohlo by sa tam pásť aj zopár kráv plemena Slovenské strakaté. Je to kombinované plemeno, takže by s nich bolo mlieko ale aj mäso. Tieto zvieratá by som mal na vlastnú spotrebu. Keďže by som chcel na farme aj poskytovať ubytovanie pre návštevníkov, choval by som niekoľko kusov koní. Na koňoch by sa chodilo na prechádzky aj mimo farmy.