Kone

Kôň
Kôň nie je vec .Je to živá , neustále pulzujúca duša , ktorá k svojmu bytiu nepotrebuje len základné životné potreby , ale oveľa viac jej je potrebná voľnosť láska a porozumenie . Ten kto vlastní, ale rovnako aj ten, kto len kone miluje , by mal vedieť, že je jeho povinnosťou dodať konskej duši tieto tri veci základné pre jeho prežitie . Kôň symbolizuje voľnosť , krásu , pôvab , dokonalú štruktúru života . Ten kto sa dokonale vie vcítiť do duše koňa , vie vždy čo môže a čo nie. Rýchlosťou sa mu nevyrovná žiadny človek , no rozumom áno .

Aj keď v niektorých prípadoch sú zvieratá rozumnejšie a zbehlejšie , ako ľudia .Ich krása sa dá prirovnať k žiariacemu slnku , ktoré vytrvalo deň čo deň svieti pre nás . Kôň sa vždy snaží urobiť svojich pánov šťastnými a nikdy nemá na mysli zlo. Všetko, čo kôň robí ma príčinu .
Kone sú štvornohé, bylinožravé cicavce s jedným kopytom na každej nohe. V dávnej minulosti boli divé, dnes sú však takmer všetky kone zdomácnené. Väčšina kopytníkov patrí medzi párnokopytníky -ich nohy sú zakončené dvoma prstami s kopytami. Nohy koňa sú však zakončené jedným veľkým kopytom. Táto vlastnosť spolu s dlhými silnými nohami robí z koní rýchlych a neúnavných bežcov. Sú dokonale prispôsobené životu na šírych pláňach, kde sa nedá pred nepriateľom ukryť. Kone sú spoločenské zvieratá a v prírode žijú v 10-až 20-členných čriedach. Kobyly sú schopné od veku 2-3 rokov priviesť na svet 1 mláďa ročne. Kedysi sa na pláňach východnej Európy a strednej Ázie preháňali celé čriedy divých koní. Stávali sa korisťou vlkov a iných nepriateľov, ale lovili ich aj ľudia pre potravu. Asi pred 6000 rokmi ľudia po prvý raz skrotili kone. Odvtedy sa história koní dramaticky zmenila.

Domestikované kone čoskoro počtom prevýšili divé, ktoré sa stali veľmi vzácnymi. Pôvodne existovali 3 rôzne druhy divých koní. Koncom19.stor. však ostal už len jeden, kôň Przewalského, žijúci v odľahlých oblastiach Mongolska. Dnes žije v rôznych zoologických záhradách na svete asi 700 koní Przewalského. Kone boli šľachtené na rôzne účely. Niektoré plemená boli šľachtené pre svoju ťažnú silu a mali za úlohu ťahať pluhy a vozy, skôr ako boli známe traktory. Dnes existuje asi 200rôznych plemien koní. Patrí medzi ne obrovský shirský kôň, ktorý v kohútiku dosahuje výšku až 2 m, ale i shetlandské poníky, vhodné aj pre deti, a falabella z Argentíny, ktorá je menšia ako mnohé plemená psov. Dnes sa kone používajú na celom svete okrem Antarktídy. V mnohých krajinách sú dodnes základným prostriedkom na dopravu a obživu obyvateľstva. V Severnej Amerike mali od polovice 19.stor.významnú úlohu pri chove dobytka a Austrálčania dodnes používajú kone vyšľachtené z odolného plemena waler, ktoré chovali prví prisťahovalci. Okrem toho sa kone dnes používajú aj v polícii, pri slávnostiach, športových udalostiach, pri poľovačkách a jazdení pre zábavu. Najpopulárnejšie sú však konské dostihy. Na ne sa najčastejšie používajú anglické plnokrvníky, potomkovia arabských žrebcov krížených v 18. stor. s anglickými dostihovými koňmi.

Napriek životu v zajatí sa kôň dokáže veľmi rýchlo vrátiť k svojim divokým koreňom, kde okamžitá reakcia na nečakané situácie je útek. Je stádové zviera a snahu o vytvorenie stádovej hierarchie môžeme vidieť aj u domácich koní na pastvinách. Kone medzi sebou komunikujú pomocou zvukov, alebo držania tela. Pokiaľ sa kone nemôžu vidieť, volajú po sebe hlasným erdžaním a presne poznajú hlasy svojich stádových priateľov. Keď si dva kone nie sú sympatické, znie erdžanie akoby „opačne“ (akoby kone vzduch nevydychovali, ale vdychovali) a pritom stoja šikmo oproti sebe a podupávajú nohami. Hlasné odfrkovanie, alebo vydychovanie je výrazom rozčúlenia a pre zbytok stáda znamená poplach, alebo výzvu rivalom.
Niekedy si však kone odfrkujú sami pre seba, najmä ak vidia niečo zaujímavé, alebo keď majú chuť sa niečoho naschvál zľaknúť. Niektoré kone majú totiž melodramatické sklony a radi sa naschvál ľakajú, len aby sa niečo dialo. Najvýraznejším odrazom nálady koňa je jeho držanie tela. Čím je kôň pozornejší a rozrušenejší, tým sa viac vzpriamuje, napína všetky svaly, zdvíha krk, hlavu a koreň chvosta, naťahuje uši a doširoka otvára oči. Pokiaľ je postoj tela uvoľnený, kôň je unavený, alebo sa nudí. Kôň môže pohybmi tela predávať svojim druhom aj konkrétne signály, napríklad uši sklopené dozadu značia o nevrlosti a pripravenosti zaútočiť zubami, alebo kopytami.

https://www.about-horses.estranky.sk/clanky/pohlad-na-kona/kon

Správanie koní

Vo voľnej prírode žil kôň v stáde. Časom sa uňho vyvinula schopnosť komunikovať
s ostatnými príslušníkmi tohto „združenia“.
Samozrejme, že spolu neviedli filozofické úvahy.
Potrebovali sa však podeliť o základné, životne dôležité pocity, ako je napríklad strach,
alebo vyjadriť postavenie v hierarchii stáda.
Domestikovaný kôň pokladá človeka za príslušníka svojho stáda, a preto aj vo vzťahu k nemu používa niektoré výrazové prostriedky.

SPOKOJNOSŤ
Pocit uspokojenia - Kôň je spokojný a pokojný vtedy, keď nemá žiadne obavy z kontaktu s ostatnými zvieratami svojho stáda.
V takej chvíli sa prejavuje v tej najlepšej podobe, akú uňho poznáme:
hlavu nesie nezvyčajne vzpriamene, chvost má zdvihnutý a často sa pohybuje celkom nezvyčajným krokom.

Vo výbehu – Kone sú napospol spoločenské zvieratá.
No keď sa stretnú so známym človekom, nepokryte dávajú najavo radosť.
Neodbiehajú ale naopak, ochotne k nemu prichádzajú.

V stajni – Ak kôň chce mať pokoj a odpočívať, v stajni sa od ostatných zvierat odvracia.
Často sa otáča zadkom k dverám, čím dáva najavo, že nestojí o komunikáciu.

NETRPEZLIVOSŤ
Pohyb hlavy – Kone rovnako ako deti nemajú rady keď ich ignorujú.
Pozornosti sa domáhajú drganím hlavou.
Štuchanie nemusí byť vždy príjemné a príjemné.

Dupanie – Kone často bývajú netrpezlivé najmä ak čakajú na kŕmenie alebo
vypustenie zo stajne. Svojich požiadaviek sa dožadujú dupaním,
hrabaním alebo kopaním do dverí.

NESPOKOJNOSŤ
Vzájomné hryzenie – Kôň nezriedka vyjadruje netrpezlivosť alebo nespokojnosť
hryzením. Na rozdiel od mnohých zvierat však svojim druhom nespôsobuje vážnejšie
zranenia. Dáva iba najavo, čo si v rámci svojho postavenia v stáde môže dovoliť.

Hryzenie ošetrovateľa – Kôň vás môže pohrýzť z rovnakých dôvodov ako svojich druhov
v stáde. Nikdy mu to však nedovoľte.
Vždy mu dajte vhodným spôsobom najavo, že ste jeho pánom napríklad jemným
Klepnutím po nozdrách.

VYĽAKANÝ ALEBO DIVOKÝ
Príznaky vyľakania a agresivity – Medzi vyľakaním a agresivitou koňa je veľký rozdiel.
Obidva stavy majú však podobné prejavy – oko je otočené, takže veľmo je zreteľne
vidieť, kôň kope a hryzie.
Vyľakaný kôň zostane spravidla stáť na mieste, alebo odbieha.
Agresivita koní je veľmi nezvyčajným javom.
Poznať ju podľa toho, že agresívny kôň sa k človeku približuje, kým vyľakaný kôň
sa vzďaľuje.
V takom prípade treba vyčkať, kým sa vráti, nech by to trvalo hoc ako dlho.

NEŠŤASTNÝ
Príčiny depresie – Kôň môže byť deprimovaný chorobou, ale aj zlým zaobchádzaním.
Také zviera nejaví záujem o okolie.
niekedy sa u neho môže prejaviť agresivita.
V minulosti bolo dokonca módou potláčať osobnosť koňa a plne ho podriadiť
požiadavkám človeka.
Dnes sa také zaobchádzanie pokladá za nezlučiteľné so zásadami moderného
chovu a výcviku.
https://www.about-horses.estranky.sk/clanky/kone---vseobecne/rec-tela-_spravanie-koni_
Najzáklasnejšími pudmi každého zvieraťa, vrátane koní , sú prežitie a reprodukcia.Divé kone žijú v stádach , ktoré vedie dominantný žrebec, pričom stádo má spravidla aj dominantnú kobylu.Je zaujímavé, že kone vykazujú základný inštinkt vytvárať dlhodobé vzťahy a "zväzky" , takže stádo či "hárem" sa pre ne stáva bezpečným prostredím.

https://www.diora.estranky.cz/clanky/-o-konoch/spravanie-koni.html

Kone, somáre, zebry majú oveľa lepšie vyvinutý zrak, sluch a čuch ako človek. charakteriatická dlhá tvár koňa poskytuje priestor veľkým zubom, ale je sídlom citlivého čuchového orgánu. Oči sú usadené pomerne vysoko po bokoch lebky, takže koň, aj keď sa pasie, má dobrý prehľad o svojom okolí. Uši sú veľké a sú, schopné zachytiť i najslabší zvuk. Keďže kôň je už od prírody stádovým zvieraťom, prejavuje náklonnosťk ostatným členom čriedy. Túto vernosť vie ľahko preniesť aj na človeka, najmä na svojho majiteľa. Ak je puto s človekom už nadviazané, kôň sa snaží plniť všetky povely, nech sú akokoľvek drsné. Preto človek na jednej strane kone surovo využíval, no na druhej strane mal k nim veľmi blízky vzťah, azda bližší ako k akémukoľvek inému zvieraťu v priebehu dejín ľudského rodu. Napriek tesným zväzkom s človekom si domestikované kone inštinkty a prírodný model správania svojich predkov: nielanže si bránia svoje teritórium a pridájajú žriebätá rovnako ako kone vo voľnej prírode, ale neprestajne si vyžadujú spoločnosť.

Žrebce prejavujú agonistické správanie . Toto správanie sa prejavovalo vo voľnom stáde, kde žrebec skloní hlavu, sklopí uši obchádza svojho súpera krúživými a blížiacimi sa pohybmi.
Rozmnožovanie je prirodzenou súčasťou u koní tak ako aj u ostatných živočíchov.
Ruja sa u kobýl prejavuje tzv. blýskaním trvá 3-10 dní.
U žrebcov sa to pohlavné správanie prejavuje rozťahovaním nozdier, zdvíhaním horného pysku a erdžaním.

Je dôležité sledovať a skúmať správanie zvierat, aby sme im vedeli zabezpečiť všetko čo potrebujú na prežitie a na pokojný život.

Kone na stáži v Čechách
Boli sme tu na stáži robili sme tu projekty o farme, reklamu na farmu. Učili sme sa tkať. Vo voľnom čase sme išli ku koňom.
Správanie koní na ktorých som sa tu vozila: Tak hrabali nohami lebo boli nervózne chceli sa pásť ale nemohli, lebo boli priviazané a pripravené na jazdenie. Zo začiatku sa ľakali ale potom boli kľudné. Počas vychádzky mal Koník na ktorom som išla sklopené uši do zadu čo znamenalo že počuval čo sa deje za ním keď že kone vidia len do boku a nie před seba tak stále počuval čo sa okolo neho deje. Stále Hadzala hlavou a chcela sa pásť takže počas cesty bola viac menej aj nervózna že nemohla sklopiť hlavu dole.

Keď sme došli z vychádzky boli kone unavené čiže zadnú nohu mal uvoľnenú a opretu o špičku kopyta čo znamená že oddychoval alebo sa nudil. Keď sa odsedlali boli hneď kľudnejšie lebo sa mohli pokojne pásť.
Po vychádzke

Pokojné kone ktoré sa mohli pásť.

Na prechádzke po krásenku sme stretli šedú kobylku ktorá bola na prvý pohľad pritulna no keď som podišla ku nej tak bola jako keby sa chcela hladkať a potom sa z ničoho nič zľakla čo sa volá melodramatický sklon to znamená že sa kôň zľakne naschval len preto aby sa niečo dialo. Potom sa predvádzal a mal pocit uspokojenia a držal hlavu a chvost v spriamene hore.