Kompostovanie

Čo je kompostovanie?
V prírode nevzniká nijaký odpad. Všetko tam má svoje miesto. Aj odumreté časti rastlín, výkaly zvierat a uhynuté živočíchy sa rozkladajú a znovunavracajú živiny do pôdy, čím uzatvárajú kolobeh funkčného ekosystému.

Aj bioodpad, ktorý vzniká v domácnostiach a v záhradách má schopnosť rozkladať sa a podobne ako v prírode premieňať sa za pomoci mikroorganizmov a pôdnych živočíchov na humus. To by však nesmel skončiť v našej smetnej nádobe.
Príroda nám ponúka jedinečný a jednoduchý spôsob, ako tento bioodpad využiť. Kompostovanie je proces, počas ktorého prebieha premena organických látok podobne ako v pôde, ale môžeme ho ovládať so zámerom dosiahnutia čo najväčšieho množstva humusu v čo najkratšej dobe. Medzi najpoužívanejšie spôsoby patrí kompostovanie v kope (hrobli). Stačí materiál vhodne upraviť a navrstviť do požadovaného tvaru. Je používaný hlavne tam, kde je väčšie množstvo materiálu a dostatok priestoru.
Druhým spôsobom je kompostovanie v zásobníkoch. Tie môžu byť z rôznych materiálov (drevo, plast, pletivo, kov, betón, kameň). Výhodné je pritom používať odpadové materiály, ku ktorým sa vieme dostať bez toho, aby sme za ne museli platiť vysoké ceny (napr. vyradené europalety).Správnu polohu kompostoviska treba dopredu dobre premyslieť, aby ste počas priebehu rozkladu nemuseli kompost prenášať.

Dôležité veci pri kompostovaní:
Na kompostovisku je potrebné zabezpečiť kontakt so zemou, aby bol možný prístup pôdných organizmov (dážďovky roztoče, mikroorganizmy), ktoré pomáhajú pri rozkade organických materiálov.
Kompostovisko by malo byť ľahko prístupné a nemalo byť príliš ďaleko od domu, z ktorého sa nosia suroviny. Mal by sa pri ňom nechať dostatok miesta, aby sa dalo manipulovať s náradím.
Odporúča sa spevnený podklad pracovného miesta (nie kompostoviska), ktorý pomôže hlavne pri daždivom počasí.
Kompostovisko by malo byť postavené tak, aby nič neobmedzovalo proces rozkladu; nie na priamom slnku, kde materiál rýchlo vysychá pretože bez vlhkosti proces nepokračuje. Je však potrebné zabrániť aj prílišnému zamokreniu, preto je vhodná polopriepustná ochrana z listov pod stromom alebo krom (podobnú funkciu splní aj zasadená tekvica, ktorá svojimi veľkými listami na jednej strane bráni prístupu dažďa a na druhej bráni slnku pri vysušovaní materiálu). Na tento účel je tiež možné použiť špeciálnu fóliu na prikrytie, ktorá prepúšťa vzduch, no nie vodu, ale aj poklop, ktorý v prípade dlhotrvajúcich dažďov možno položiť na zásobní.

Základné podmienky pre vznik kvalitného kompostu
Kvalitný kompost potrebuje pre svoj vznik dve podmienky, správnu vlhkosť a správne zloženie a veľkosť materiálu.

Správna vlhkosť
Voda je nevyhnutná takmer pre všetky životné pochody. Ak je vlhkosť nedostatočná, zastavuje sa činnosť mikroorganizmov a pôdnych živočíchov (napr. dážďoviek) do doby, kým sa materiál neprevlhčí. Prílišná vlhkosť vytláča z materiálu vzduch a dochádza k nežiadúcemu hnitiu, ktoré so sebou prináša zápach a nezdravý kompost.
Optimálna vlhkosť sa u čiastočne rozloženého materiálu dá zistiť jednoduchou skúškou. Za hrsť kompostovaného materiálu stlačíme v ruke, pričom by sa nám medzi prstami mali objaviť kvapôčky vody. Ak voda vyteká, kompost je príliš vlhký a ak sa kvapôčky neobjavia, kompost je suchý.
Premočeniu vplyvom dlhotrvajúcich dažďov môžeme predísť zakrytím kompostoviska strieškou, plachtou, igelitom – pozor aby sme nezabránili prístupu vzduchu (kyslíka).
Nemenej dôležité je zabezpečiť mikroorganizmom dostatok kyslíka. Väčšinou platí, že ak je správna vlhkosť, tak je aj dostatok kyslíka. Pri nedostatku vlhkosti je potrebné kompost poliať. Pri nadbytku vlhkosti, čo sa skoro vždy rovná nedostatku kyslíka je potrebné pridať suchý materiál (slama, piliny) a poriadne materiál premiešať.

Správne zloženie a veľkosť materiálu
O surovinách ktoré sú vhodné na kompostovanie sme už hovorili. Treba dodať, že tento materiál by sa mal dostatočne upravovať (napr. konáre podrviť na drvičke, čím sa zväčší plocha na ktorú môžu pôsobiť mikroorganizmy a rýchlejšie ich rozložia) a následne dôkladne premiešať. Čím je zmes pestrejšia, tým lepší výsledok dosiahneme.
Mali by sme premiešavať vlhký materiál (zhnité ovocie, zvyšky jedál) so suchým (hobliny, piliny), uhlíkatý materiál (hobliny, piliny, slama) s dusíkatými (hnoj, pokosená čerstvá tráva a pod.).

Postup pri kompostovaní
Pri kompostovani je vhodné dodržať overený postup:

• Dno kompostovacej kopy vysypeme hrubším materiálom (napr. na hrubo posekané konáre), aby sme zabezpečili cirkuláciu vzduchu a odtok prebytočnej vody.
• Materiál pred uložením do kompostoviska upravte – posekajte, podrvte, zvlhčite a dôkladne premiešajte. Urýchlite tak dobu rozkladu.
• Kompostovaný materiál je vhodné po každých 15 – 20 cm vrstviť zeminou. Obsahuje množstvo mikroorganizmov, ktoré pomáhajú rozkladu, dokáže viazať vlhkosť a pomaly ju uvoľňovať do okolia, napomáha pri vzniku stabilnej drobovito-zemitej štruktúry a výrazne dokáže viazať zápach.
• Postupnosť pri ukladaní materiálu pri domácom kompostovaní neexistuje. Materiál sa ukladá postupne ako nám v domácnosti a záhrade vzniká.
• Už pri jeho zbieraní myslite na to, aby ste mali čo najpestrejšiu skladbu. Nezabudnite jednotlivé druhy dôkladne premiešať (mokré zo suchými, uhlíkaté s dusíkatými).
• Ak máte väčšie množstvo rovnakého materiálu (napr. lístia), je dobré - ak to jeho štruktúra dovoľuje - predbežne si ho uskladniť a použiť ho na premiešanie primokrého, alebo silne dusíkatého materiálu.
• Ak máte väčšie množstvo rovnakého materiálu (napr. lístia), je dobré - ak to jeho štruktúra dovoľuje - predbežne si ho uskladniť a použiť ho na premiešanie primokrého, alebo silne dusíkatého materiálu.
• Kompostovaciu kopu je potrebné po 3 –5 týždňoch prehodiť, aby sa premiešal materiál z vnútra kopy s vonkajším. Zároveň tým kompost prevzdušníme.
• Približne po roku je kompost vyzretý.
• Po vyzretí je potrebné kompost preosiať a nespracované časti vložiť do novej kopy.

Využitie kompostu
Distribúcia kompostu môže prebiehať formou:
Predaja
maloodberateľom
veľkoodberateľom
Bezplatného odberu
obyvateľom, ktorí sa zapojili do zberu bioodpadu
školám a charitatívnym organizáciám
Použitia pre vlastnú potrebu
na ochrannú výsadbu okolo kompostárne
ako výplň do biofiltrov
ako zmluvná, vopred dohodnutá časť kompostu pre jednotlivých dodavateľov bioodpadu

Oblasti použitia kompostu:
poľnohospodárstvo
sadovníctvo
úprava krajiny (krajinotvorba)
rekultivácie starých environmentálnych záťaží
záhradníctvo, pestovanie okrasných rastlín
úprava a údržba ciest a železnice
súkromné záhrady
obchodné centrá a záhradkárske potreby
rekultivácia uzatvorených skládok odpadov
údržba a výsadba verejnej zelene
revitalizácia krajiny

Odporúčania pre zvýšenie odbytu kompostu:
zamerať sa na to, aby sa na kompostárni vyrábal vysoko kvalitný kompost, ktorý si budú chcieť zákazníci opätovne kúpiť
z kompostov vyrábať špeciálne určené substráty (pre pestovanie izbových rastlín, okrasné záhradné mulče, pre výsadbu mladých rastlín...)
kompost a z neho vyrobené pestovateľské substráty si nechať certifikovať
vypracovať marketingový plán a následne program, ktorého úlohou bude vytvárať podmienky a prostredie pre odbyt kompostu a substrátov vyrobených z kompostu,
ako hlavnú cieľovú skupinu si stanoviť maloodberateľov, predovšetkým ženy v strednom veku s vlastnou domácnosťou a záhradou (podľa prieskumu veľkých obchodných reťazcov o type zákazníkov kupujúcich komposty a substráty),
vytvoriť regionálnu sieť odbytu v blízkosti kompostárne,
získať ekoznačku „Ekologicky šetrný výrobok“

vytvoriť reklamnú kampaň, kde kompost a z neho vytvorené substráty budú vyzdvihnuté ako šetrné k životnému prostrediu a budú vyzdvihnuté oproti konvenčným hnojivám a substrátom prevažne vyrábaným z rašeliny (rašelina je neobnoviteľný prírodný zdroj),
reklamná kampaň by mala zahŕňať aj filozofiu, že kompostáreň nie je „smetisko na odpady“, ale výrobňa kvalitného kompostu a substrátov,
kompost (respektíve z neho vyrábané substráty) predávať priamo na kompostárni, čím sa zvýši u spotrebiteľa povedomie, že sa jedná o ekologicky neškodný a bezpečný výrobok,
vytvoriť v blízkosti predajných miest, poprípade priamo pri kompostárni záhradnícke centrum, ktoré bude ponúkať okrem kompostu a substrátov aj široký sortiment doplnkových záhradkárskych výrobkov (kvetináčov, záhradného nábytku, okrasných rastlín, semien, predaj vianočných stromčekov...).

Jednotlivé technológie môžeme rozdeliť podľa schémy:

• Kompostovanie na hromadách
• mechanicky prekopávané
• prevzdušňované tlakovou / podtlakovou aeráciou
• kombinácia mechanického prekopávania a nútenej aerácie
• prikryté kompostovacou textíliou
• neprikryté
• kompostovanie vo vakoch
• Kompostovanie v boxoch
• otvorené
• uzavreté
• kontinuálne
• diskontinuálne
• vertikálne
• horizontálne
• vermikompostovanie

Vermikompostovanie
Je kompostovanie pomocou dážďoviek, ktorého výsledným produktom je vermikompost. Princíp výroby vermikompostu je založený na schopnosti dážďoviek premieňať vo svojom tráviacom trakte organickú hmotu, pričom vylučujú látky bohaté na živiny.
Najväčšou výhodou pri tomto spôsobe kompostovania je potreba malého priestoru. Preto môžeme kompostovať v debničkách a iných malých zásobníkoch aj na terase, balkóne, pivnici, atď.

Aké dážďovky na vermikompostovanie použiť?
Používa sa dážďovka hnojná (Eisenia foetida), žijúca vo vrchných vrstvách odumierajúcej vegetácie, v kopách kompostu a v hnoji alebo druhy Eisenia andrei, Lumbricus rubellus, ktoré je možné zakúpiť od chovateľov (inzeráty v záhradkárskych časopisoch) pod rôznymi obchodnými názvami (napr. kalifornské dážďovky). Dážďovku hnojnú rozpoznáme podľa toho, že je jemne pásikavá so žltými a tmavými červeno-hnedými prúžkami. Optimálna teplota pre ich chov je 18 až 25 °C. Preto sa im bude dariť v každej domácnosti. U nás najbežnejšej dážďovke obyčajnej (Lumbicus terrestris) by sa v domácnosti veľmi nedarilo, pretože vyžaduje iné životné podmienky. Dážďovky neznášajú slnko, sucho, nízke ale ani vysoké teploty. Treba ich chrániť pred krtmi, vtákmi a hrabošmi, ktorí sú ich prirodzenými predátormi.

Nádoba na kompostovanie
Potrebujeme vhodnú nádobu z pevného nepriehľadného materiálu (dážďovky neznášajú svetlo) s priliehavým vekom (chráni pre vysúšaním a vínnymi muškami) s prevzdušňovacími otvormi na stenách a drenážnymi otvormi na dne nádoby (odvod prebytočnej vody). Je potrebné dodržať rozmery nádoby v pomere 1(výška) : 2 (šírka) : 3 (dĺžka), nakoľko aktivita dážďoviek je závislá od plochy povrchu. Môže byť vyrobená z dreva alebo z plastu. Drevo má dobré izolačné vlastnosti, no postupne začne tiež prehnívať. Plastové nádoby sú odolnejšie a lepšie sa čistia. Nádobu môžeme umiestniť na chodbu, balkón (pokiaľ nemrzne), do garáže, dielne či pivnice. Nesmie však byť na priamom slnku. Pod nádobu je vhodné dať misku na zachytávanie odtekajúcej prebytočnej vlhkosti. Ak chcete kompostovať na záhrade, bez použitia nádoby, len na voľne uloženej kope, nezabudnite na spodnú stranu kopy umiestniť pletivo, ktoré zamedzí krtom a hrabošom v prístupe k dážďovkám. Celková plocha nádoby je daná množstvom odpadu. Na 1 kg odpadu týždenne potrebujete cca 0,2 m² plochy.

Podstielka
Vhodnou potravou pre dážďovky je rastlinný odpad (šupky a zvyšky z ovocia a zeleniny, zvyšky pečiva, vylúhovaný čaj, a to aj v nálevových sáčkoch, kávova usadenina, rozdrvené škrupiny z vajec, tráva, lístie, hobliny, piliny ...).Nevhodnou potravou sú kosti, mäso, ryby, mliečne výrobky, zvyšky mastných jedál... Vyhýbame sa aj zvyškom s vyšším obsahom soli než 0,5 % a zvyškom potravín kontaminovaných chemickými postrekmi, napr. šupky z citrusových plodov.Potravu postupne zahrabávame na rôzne miesta do podstielky, a to tak, aby bola vždy zakrytá. Odpad, ktorý trčí z podstielky alebo je veľmi veľký, môže začať zapáchať a plesnivieť. Plesnivé časti je potrebné z kompostu odstrániť.

Koľko dážďoviek potrebujeme?
Ak denne vyprodukujeme 250 gramov biologického odpadu, tak potrebujeme 500 až 750 gramov dážďoviek. Pri dostatku potravy a miesta sa dážďovky rýchlo množia a naopak, pri nedostatku ich množenie prestáva. Takto prirodzenou cestou regulujú početnosť svojej populácie. Pre začiatočníkov je preto vhodné začať s kompostovaním menších množstiev biologicky rozložiteľného odpadu
Ako odobrať vzniknutý kompost?
Ak chceme použiť vzniknutý vermikompost, nahrnieme ho na jednu stranu nádoby a na druhý začneme umiestňovať nový kuchynský odpad. Dážďovky sa postupne presunú do novovytvorenej hromady – nového zdroja potravy a hotový kompost môžeme z nádoby vybrať.
Ako používať vermikompost?
Vermikompost môžeme použiť hlavne v pevnom stave aplikáciou priamo na povrch pôdy, resp. ku koreňom rastlín, prípadne ho môžeme zmiešať s pôdou v pomere 1 diel kompostu s 3 dielmi pôdy.Na prihnojovanie kvetov a zeleninových kultúr počas vegetácie môžeme použiť aj výluh z vermikompostu, a to v pomere 60 gramov vermikompostu na 1 liter vody. Zmes necháme po rozmiešaní 24 hodín lúhovať a získaný roztok použijeme na zálievku. Podobný roztok z 10 gramov vermikompostu na liter vody možno použiť na hydropónické pestovanie. Roztok je potrebné vymeniť každých 20 dní.

Najčastejšie problémy:
Pleseň na zvyškoch bioodpadu: Zvyšky nie sú dobre zahrabané do podstielky. Napadnuté časti je potrebné odstrániť a zvyšok prekryť podstielkou.
Vínne mušky: Nedostatočne zakrytý kompostovaný substrát.
Zápach: Nevhodné zloženie, prevlhčenie alebo priveľké množstvo kompostovaného materiálu.
Dážďovky vyliezajú zo substrátu: Nevyhovujúce životné podmienky – teplota., vlhkosť, pH, nevhodná alebo nedostatočná potrava, nedostatok priestoru.

Vermikompostovaním získame: kvalitné hnojivo do záhrady, ušetríme finančné prostriedky za nákup hnojív, resp. v prípade množstevného zberu odpadov aj poplatky za odvoz odpadov, znížime množstvo produkovaných odpadov.
Kompostovanie v kompostéroch a kompostovacích silách
Kompostéry sú vyrobené z recyklovaného plastu, nádoba kompostéru nemá dno (z dôvodu voľného styku s pôdou a zabezpečenia prístupu mikroorganizmom a dážďovkám), sú osadené vekom s otočným ventilom pre reguláciu prístupu vzduchu, bočnými dvierkami pre vyberanie kompostu a otvormi slúžiacimi k prevzdušňovaniu.

Výhody kompostovania v kompostéroch
Zhodnotenie odpadov zo záhrady a kuchynských odpadov.
Získanie kompostu – vynikajúceho zdroja živín a organických látok.
spora miesta na záhrade, pri dome ... (kompostér zaberie menšiu plochu ako klasické kompostovanie v hromadách).
Optimálna regulácia teploty, vlhkosti, prístupu vzduchu a svetla.
Urýchlenie procesu kompostovania až o polovicu doby nutnej pre kompostovanie v hromadách.
Redukcia zápachu a zlepšený vzhľad kompostoviska.

Návod na kompostovanie
Kompostér je vhodné umiestniť do polotieňa, na rovnú plochu, v záhrade, pri dome, v sade či parku, a to tak, aby nenarušoval estetický rámec okolitého prostredia, a zároveň umožňoval ľahký prístup k nemu. Ďalej postupujeme nasledovne:
Materiál určený na kompostovanie mechanicky podrvíme (na trhu je v ponuke množstvo typov záhradných drvičov) a vložíme do kompostéra. Na spodok kompostu vložíme hrubý a vzdušný materiál (väčšie časti vetvičiek, slama) pre zaistenie vzdušnosti. Je vhodné dodržať zloženie materiálu podľa pomeru uhlíka (C) a dusíka (N) v ňom obsiahnutého (optimálny kompostovací pomer C : N je 30 : 1). Ku zmesi surovín pridáme lopatu hliny či vyzretého kompostu, prípadne kompostovacie baktérie, hubové kultúry, roztok močoviny a pod.
Pridaním vody kompost zvlhčíme (optimálna vlhkosť je 50 až 60 %).
Po naplnení kompostér uzavrieme vekom. V letných mesiacoch pootvoríme alebo úplne otvoríme ventil na veku kompostéra. V zimných mesiacoch je ventil nutné uzavrieť. Bočné otvory umožňujú dostatočné prevzdušnenie materiálu, veko s ventilom zabraňuje premoknutiu materiálu a tvorbe zápachu.

Kompost je nutné 1 – 4-krát mesačne premiešať, a umožniť tak dostatočný prístup kyslíka do všetkých vrstiev a podľa potreby zvlhčovať vodou (kompostovaný materiál by mal byť na dotyk vlhký).
Obsah kompostéra sa pôsobením rozkladných procesov zredukuje až o polovicu. Za optimálnych podmienok je možné po 8 – 10 týždňoch vybrať z kompostéra kompost vhodný na mulčovanie. Po uplynutí 20 až 48 týždňov (v závislosti od klimatických podmienok) by mal kompost dosiahnuť úplnú zrelosť. Vyzretý kompost je tmavohnedý, drobivý a vonia po lesnej pôde. Pre výživu pôdy je najvhodnejšie používať kompost, ktorý nie je starší ako12 mesiacov.

Doporučený pomer C : N môžete regulovať vhodným pomerom organických látok (v tabuľke).Treba si pamätať, že vo všeobecnosti materiál čerstvý, šťavnatý a zelený obsahuje veľa dusíka, materiál starší, drevnatý a hnedý je bohatý na uhlík. Všeobecným pravidlom je pridávať 2-3 diely hnedého materiálu na 1 diel zeleného materiálu.
V prípade, že kompost zapácha ako „skazené vajce“, znamená to, že v ňom nad mieru prevláda materiál s nadmerným obsahom uhlíka. V tomto prípade pridáme do kompostu posekanú trávu a lístie.Vysoký obsah dusíka zasa signalizuje zápach po amoniaku. Do kompostu v takomto prípade primiešame drevené triesky, kôru alebo piliny.

Zdroje:
https://www.bioodpady.sk/kompostovanie/najpouzivanejsie-technologie-rozdelenie-a-popis

https://www.biospotrebitel.sk/clanok/1077-kedy-je-kompost-zrely-a-ako-ho-pouzivat.htm

https://www.bioodpady.sk/kompostovanie/najpouzivanejsie-technologie-rozdelenie-a-popis

https://www.biospotrebitel.sk/clanok/1077-kedy-je-kompost-zrely-a-ako-ho-pouzivat.htm